Psy v Ondrašovej asi nemajú rady poštárky. Pohrýzli už viaceré a zlú skúsenosť má s nimi aj Daniela Miertušová, ktorá v tejto časti Liptovského Mikuláša roznáša časopisy. Najskôr chcela zatelefonovať mestským policajtom, ale nepodarilo sa jej to, lebo vonku bolo mínus desať a zamrzol jej mobil. Tak sa prišla vyžalovať do redakcie. „Pred chvíľou ma v Ondrašovej napadli na ulici dva psy. Ledva som sa im ubránila s dvoma taškami. Ešte teraz sa mi kolená trasú, keď si predstavím, ako cerili na mňa zubiská. Asi som mala šťastie, že som ich videla spredu. Začali na mňa útočiť, skákať mi do nohy. Jedna pani videla, čo sa deje a vrátila sa späť. Čo mala robiť? Mne by nepomohla, keby tam prišla a možno by napadli ešte aj ju. Jedného z tých psov som poznala. Pani, ktorej pes patrí, som už predtým povedala, že keď ho nebude mať na vodítku, zavolám policajtov, lebo už ma raz napadol. Ale robí si z toho dobrý deň. Je to veľký pes, kedykoľvek preskočí plot, ten je väčšinou nízky a teraz sú všade kopy snehu, takže psom to nerobí problém. Druhý pes neviem, z ktorého bol domu. V lete ma už jeden pes pohrýzol. Našťastie bol očkovaný, takže som nemala veľké problémy, akurát som asi mesiac chodila na chirurgiu, kde mi ošetrovali dva veľké hryzy na lýtku. Odvtedy som ho nevidela voľne pusteného.
Už som prosila poslanca za Ondrašovú pána Gondu, aby dal vyhlásiť miestnym rozhlasom, nech si ľudia psov priväzujú a nepúšťajú ich na ulicu. Ale možno pozabudol, má starostí dosť a ťažko je ho zastihnúť. Preto by som ho touto cestou chcela poprosiť znova o to isté. V Ondrašovej je veľa psov, skoro v každom dome, niekde aj dvaja a ľudská bezohľadnosť niekedy nemá hraníc. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, poznám aj slušných psíčkarov. Problematická je hlavne ulica Roľnícka, Tatranská a Mišíková. Viete, človek si nechce robiť nepriateľov, ale čo je veľa, to je moc. V Ondrašovej býva rodina, majú dievčatko, ktoré tiež napadol pes a mala stiahnutú kožu z hlavy. Stali sa všelijaké prípady, keď pes dohrýzol človeka až na smrť, bolo to v novinách, v televízii. Ale ani takéto tragédie neprinútia ľudí, aby niečo s tým urobili. Hnevá ma takáto ľudská ľahostajnosť a bezohľadnosť. Myslím si, že by sa s tým už konečne mal urobiť poriadok. Pes nemá čo voľne behať po ulici a ohrozovať ľudí. To nie je normálne...“
Mám tiež nepríjemnú skúsenosť so psami voľne pobehujúcimi po ulici a je nás určite viac. Raz pes skočil do buginy, v ktorej som viezla dvojročnú dcéru a poznám viacerých, ktorí si kvôli túlavým psom (aj zlodejom) kúpili sprej. Ale ktovie, či by ho stihli vytiahnuť...
Túlavých psov kedysi chytali šarhovia a často ich neskôr utratili. Dnes ich v L. Mikuláši chytajú mestskí policajti. Z jedným z nich som sa porozprávala. Tiež mal vo vrecku sprej. Priznal, že psov chytajú neradi, nie sú na to vyškolení ani za to platení a že je to nedoriešený problém. Keď im niekto zatelefonuje, že videl túlavého psa, idú na miesto, chytia ho a zavezú do karanténnej stanice v Okoličnom. Ale nie každý má po ruke mobil a keď aj má a zaútočí na neho pes, kým prídu policajti, môže byť neskoro. Mnohí psíčkari sa tvária, že ich sa to netýka a sú presvedčení, že ich pes nikomu nič neurobí. Ale to si mysleli aj tí, ktorých psy dohrýzli alebo zabili človeka. Preto je lepšie svojho miláčika priviazať, ako mať na svedomí ľudský život alebo sa zhrýzať výčitkami svedomia. Ľudský život má predsa len väčšiu cenu, ako psí.
Mimochodom, kde je práve teraz váš pes? Nepobehuje voľne po ulici?
