Viete, čo je to klasický alebo sedlový skijöring? Ako sa súťaží v rýchlostnej jazde záprahov, či v parkúre dvojzáprahov? Ako sa súťaží v práci gazdovských koní s drevom? Viete, ako súťažia kone so svojimi jazdcami, či gazdami v náročných zimných podmienkach? Čo všetko dokáže kôň vedený svojím pánom v mrazivom počasí, hlbokom snehu, poháňaný predovšetkým snahou o dosiahnutie najvyšších mét a naplnenie predstáv jazdca? Koľko adrenalínu prúdi v žilách súťažiacich, ktorí v súzvuku so svojím koňom prahnú po víťazstve? Tieto a nepochybne aj mnoho iných otázok vám zaiste bude vedieť zodpovedať už VII. ročník zimných jazdeckých hier, ktoré na sobotu 11. februára v nádhernom prostredí Bobroveckej Vápenice pripravila partia nadšencov, chovateľov i majiteľov koní, združených v Občianskom združení Klub priateľov koní Liptova. Dynamika a všadeprítomný, zmysly burcujúci pohyb, v spojení s okamihmi plnými dramatických a nebezpečných situácií, ponúknu nepochybne nevšedný zážitok. A hlavnú úlohu v tomto predstavení hrá kôň.
Kôň je prekrásne zviera. Je to ale predovšetkým nesmierne inteligentný, chápavý tvor, ktorého snahou je (v drvivej väčšine prípadov) za každých okolností vyhovieť svojmu pánovi. Nepotrebuje k tomu veľa: stačí mu cítiť lásku svojho gazdu, primeranú opateru a naplnenie obsahu modlitby koňa: „Nakŕm ma pane, napoj ma a daj mi čistú a priestrannú stajňu, keď skončím svoju prácu“. Kôň je veľmi vďačné, skromné a nenáročné zviera, avšak podmienkou dobrých a kvalitných výkonov, ktoré musí odvádzať na športovom poli, či v práci, je práve potreba neustálej starostlivosti a dostatočnej opatery. Dokáže sa potom odmeniť výkonmi, nad ktorými nám neraz v nemom úžase zastáva rozum...
Medzi koňom a chovateľom je partnerský vzťah
Výcvik koní je založený na partnerskom vzťahu človek-kôň. S koňom sa treba rozprávať, komunikovať s ním, dať mu najavo, že patrí k naším blízkym. Kôň je natoľko citlivý, že dokáže vnímať aj nálady svojho gazdu; správa sa tak, ako sa s ním zaobchádza. Avšak aj kôň - s ohľadom na vonkajšie vplyvy - dokáže byť náladový. Ak je smädný či hladný, dá najavo svoju nevôľu, nervozitu, zlú náladu. Keď je nachovaný a napojený musí pracovať, trénovať, vydať energiu, musí byt dostatočne vyťažený - energia, ktorá sa do koňa vkladá, sa vracia v jeho výkonoch. Za žiadnych okolností však koňa nemožno považovať za sluhu. Kôň je partner, vzťah podriadenosti k pánovi tu funguje len preto, že kôň nepozná vždy zámery svojho pána.
Uveďme niekoľko faktov a informácií o tradícii chovu koní v liptovskom regióne. História chovu v Liptove má stáročné korene. Ich využitie bolo i je mnohoraké. Chladnokrvné kone sa rovnako, ako v súčasnosti, využívali oddávna na sťahovanie dreva z lesov, na poľnohospodárske i bežné gazdovské práce v celom regióne Liptova. Aj teplokrvníky sa v našich zemepisných šírkach vyskytujú už viac než štyristo rokov. Najmä Lipicany, ktorých chov bol vyšľachtený zo starošpanielskych koní (do Rakúsko-Uhorska ich doviezli pred štyristo rokmi), boli v obľube medzi šľachtou a využívali sa ako jazdecké a kočiarové kone. Dlhé roky je známe aj plemeno Hucul, pôvodne chované pre svoju odolnosť a pohyblivosť v náročnom teréne výlučne pre vojenské a hospodárske účely.
Chovajú chladnokrvné aj teplokrvné kone
V súčasnosti sa chovu koní v Liptove venuje niekoľko desiatok chovateľov. Centrami chovu sú v strednom a hornom Liptove Bobrovec, Jalovec, Smrečany, Lipt. Mikuláš (Mútnik), Beňadiková, Svarín, Pribylina, v dolnom Liptove Ružomberok, Likavka, Biely Potok, Ludrová i Lipt. Štiavnica. Z hľadiska využitia možno zastúpenie koní v Liptove rozdeliť rovnomerne - polovicu tvoria kone športové, využívané predovšetkým ako parkúrové kone (z nich sa asi tretina využíva v záprahovom športe), polovica sa využíva v práci v lesoch na ťahanie a približovanie dreva, v gazdovstvách, v urbároch, pri domácich poľnohospodárskych prácach, v poslednom čase i v agroturistike.
Z teplokrvných koní sa obľube tešia najmä Anglický plnokrvník, Slovenský teplokrvník, plemeno Hucul, výnimočne i Arabský kôň no a samozrejme Lipican. S chovom Lipicanov majú veľmi dobré skúsenosti, ale i výsledky najmä Podtatranská poľnohospodárska spoločnosť Bobrovec s.r.o. farma Jalovec (chov plemenných kobýl) a Jozef Matloň v Smrečanoch (plemenné žrebce). Lipicany sa úspešne chovajú v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach, úspechy s ich chovom dosahujú v susednom Rakúsku, v Slovinsku i v Taliansku. Chov čistokrvného Arabského koňa je v súčasnosti doménou Hilmi Boul Bola v Beňadikovej, ktorý ich trénuje a využíva v súťažiach, napr. na tzv. dištančné jazdy (v minulom roku sa zúčastnil so svojími zverencami aj majstrovstiev sveta). Slovenský teplokrvník sa chová predovšetkým v jazdeckých oddieloch v Liptovskom Mikuláši a jeho využitie je veľmi rôznorodé: okrem súťaží sa slovenské teplokrvníky využívajú v agroturistike, vo výuke stále populárnejšej jazdy na koni, ale i v hippoterapii (výborné výsledky v tomto terapeutickom odvetví dosiahla M. Farkašová). S chovom plemena Hucul majú v súčasnosti najväčšie skúsenosti J. Goliáš v pribylinskom skanzene, D. Lepiš v Jalovci a P. Varečka v Bobrovci. V Liptove sa súčasní chovatelia orientujú prevažne na chov čistokrvných zvierat, čím sa zvyšuje ich plemenná hodnota i chovateľská úroveň chovu. Tento priaznivý trend v chove koní v Liptove je potešiteľný a dáva záruku na stály rast kvality chovu i v budúcnosti.
Chladnokrvné kone sa využívajú výlučne ako pracovné kone. V Liptove sa chovajú chladnokrvné kone muránskeho, norického i belgického typu, ako aj Moravský chladnokrvník. Sú to pokojné zvieratá, vychovávané k ťažkej fyzickej práci, na ktorú si dokážu veľmi rýchlo zvyknúť. Najlepšie si v chove chladnokrvných koní i v súťažiach v posledných rokoch počína Štefan Nagy z Liptovského Petra.
Odborníci, pre ktorých sú kone aj koníčkom
V Liptove žije mnoho naslovovzatých odborníkov na chov koní, ľudí oddaných tejto profesii telom i dušou. Je to ťažká, náročná práca, ktorá nepozná voľný čas, odpočinok, či relax. Koňom sa treba venovať trvalo, pravidelne, vo dne, v noci. Napriek tomu však títo ľudia o sebe tvrdia, že majú obrovské šťastie: patria medzi málo tých, ktorí o sebe môžu tvrdiť, že sa im koníček (v tomto prípade doslova) stal povolaním.
Nepochybne jednou z najznámejších postáv spomedzi liptovských chovateľov je Jozef Matloň zo Smrečian. Kone sa Jožkovi stali osudom prakticky od narodenia. Vzťah k nim si začal budovať od útleho detstva u starých rodičov. V súčasnosti má Jozef v Smrečanoch jazdecký oddiel MARENGO, v ktorom sa venuje prevažne chovu žrebcov plemena Lipican. Mnohé zo svojich plánov a snov sa mu už podarilo uskutočniť, nemálo z nich na svoju realizáciu ešte len čaká. Jednou z jeho terajších priorít je výcvik záprahových koní, ktorý v spolupráci s chovateľmi z Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti Bobrovec - farma Jalovec, dokázal dostať na skutočne profesionálnu úroveň. S priateľom i kolegom Milanom Gajanom z Bobrovca (ale aj s ďalšími nadšencami) sa zúčastňujú pretekov v záprahoch nielen na Slovensku, ale často cestujú za súťažami i do Poľska.
Chov koní je náročný, ťažký, ale nesmierne vďačný. „Kôň vám rád vráti aj s úrokami to, čo ste do neho investovali, treba sa však o neho poctivo starať, hovorí Jozef a pokračuje: kôň musí mať dostatočnú opateru, dobrú stravu, zdravie, aj dostatok odpočinku - jeho dĺžka je závislá od predchádzajúceho výdaja energie. Nemôžete od koňa požadovať výkon, keď je vyčerpaný. S koňom je to ako so špičkovým atlétom: na výkon, či rekord potrebuje získať silu a kondíciu. A to sa dá dosiahnuť jedine tréningom. Pri chove a výcviku koní sa Jozef Matloň riadi dvoma zásadami: ak nezamestnáš koňa, kôň zamestná teba a kto na koňa nemá čas, nech ho nechová. Koňom sa treba venovať dennodenne niekoľko hodín, nedá sa „vypnúť“, odložiť ho; kôň nie je hračka, ktorú ako nepotrebnú odhodíme,“ uzatvára svoju úvahu Jozef.
Chcú založiť slovensko-poľskú ligu
Jozef Matloň je okrem spomenutých aktivít aj predsedom občianskeho združenia Klub priateľov koní Liptova, ktoré v júni minulého roku založila skupina nadšencov, venujúcich sa tejto ušľachtilej profesii - chovu koní - a ktorí boli aj organizátormi predchádzajúcich ročníkov zimných i letných jazdeckých hier. Spolu s ním sú najagilnejšími členmi združenia Milan Gajan, Boris Budkaj a Ivan Brziak z Bobrovca, manželia Rusekovci z Liptovského Hrádku, Ľudo Urbanovský z Liptovského Mikuláša, Ján Matloň z Jalovca, ale i mnoho ďalších zanietencov, ktorí vidia v ďalšom rozvoji chovu koní jednu zo svojich priorít. Členstvo v Združení je otvorené pre všetkých priaznivcov chovu koní v Liptove a jeho predstavitelia privítajú medzi sebou radi každého nového člena, či záujemcu. Ciele združenia - rozvoj a prosperita chovu koní, zachovávanie tradícií jazdeckého i vozatajského športu v regióne Liptova ako aj propagácia tohto krásneho športu - sa im aj vďaka rastúcemu záujmu verejnosti o túto oblasť nepochybne darí napĺňať. Nezanedbateľným faktorom sú pri chove koní aj výchovno-vzdelávacie aktivity, určené deťom a mládeži. Záujem tejto vekovej skupiny o kone a všetko, čo s nimi súvisí, neustále rastie a potešiteľný je aj záujem mladých o zvyšovanie kvalifikácie a odbornosti vo forme odborných stáží, či trénerských kurzov. V rámci tunajšieho Euroregiónu plánuje Občianske združenie založiť a organizovať medzinárodnú slovensko-poľskú ligu v pretekoch jedno i dvojzáprahov. Treba len dúfať, že sa im tento cieľ podarí naplniť. Atraktivita týchto pretekov je v zime i v lete nesmierne vysoká. Umocňuje ju aj snaha o estetizáciu, rast úrovne vzhľadu a vizuálneho dojmu z koňa i jazdca - zvyšuje sa úroveň postrojov, ustrojenosti, predpísaného oblečenia a pod. (napr. v Poľsku majú súťaže záprahov dlhoročnú tradíciu a sú spojené s alegorickým sprievodom „gazdovská paráda“; obyčajne sa tu hodnotí napr. ustrojenosť v goralskom štýle, výzdoba a vyrezávané ornamenty na saniach a pod.). Na ustrojenosť jazdca i koňa, ako aj dodržiavanie ďalších nepísaných pravidiel v tejto oblasti sa kladie čoraz väčší dôraz aj u nás a čo je potešiteľné, tento trend v drvivej väčšine akceptujú aj účastníci súťaží. Možno predpokladať, že Občianske združenie Klub priateľov koní Liptova v spolupráci s desiatkami ďalších prívržencov chovu i jazdeckého športu budú aj v budúcnosti zárukou zachovávania tradícií i ďalšieho rozvoja tohto krásneho športového odvetvia v Liptove.
A čo je to vlastne skijöring? Dynamický cval koňa v závese so zapriahnutým lyžiarom, plný rýchlosti, adrenalínu, krásy z pohybu. Sedlový s jazdcom v sedle, klasický len so zapriahnutým lyžiarom. A ako sa jazdia rýchlostné záprahy, či parkúr dvojzáprahov? Príďte a presvedčte sa sami! Toto všetko a mnoho ďalších súťaží koní i iných atrakcií a zaujímavostí Vám ponúkne už VII. ročník zimných jazdeckých hier v sobotu, 11. februára od 9.30 hod. v Bobroveckej doline - Vápenici. Po prvý raz sa súťaž presúva do atraktívneho prostredia do prírody nad Bobrovcom - doteraz sa vždy pretekalo v športovom areáli ŠK Bobrovec.
Kôň je nádherný, inteligentný tvor, ktorý pri dobrej starostlivosti investíciu, vloženú doňho niekoľkonásobne vráti. Kôň a človek sú dvojica odjakživa nerozlučná, spätá prácou a vzájomnou potrebou. Vážme si koňa a to, čo nám poskytuje - zaslúži si našu vďaku a úctu!
