Vedomostné súťaže sa tohto roku v mnohých médiách stávajú čoraz väčšou samozrejmosťou. A čo sú vaše (naše) noviny My Liptov horšie ako tie ostatné médiá? V žiadnom prípade! Preto rýchlo odpovedzte na otázku: Ako sa po slovensky nazýva phalacrocorax spp., veslonožec štíhleho tela s malou hlavou a tenkým krkom? Koniec zobáka má pevný ako hák a na hrdle zase roztiahnuteľné vrecko. Nepoznáte správnu odpoveď? Nuž, my sme lepší ako organizátori iných vedomostných súťaží. Pomôžeme ďalšími informáciami – jeden jeho poddruh (phalacrocorax carbo) je vodný vták veľkosti kačice. Obýva vnútrozemské vody všetkých kontinentov. Hniezdi v kolóniách, hniezda z konárov stavia na vysokých stromoch. Jeho potrava sa skladá takmer výlučne z rýb.
Bingo, minimálne rybári vedia, meno ktorého lietajúceho živočícha chceme počuť, pretože už roky na tohto predátora s krídlami nadávajú ako pohani. „Veru, od r. 1997, kedy kormorány či ich poddruh kormorány veľké po prvý raz prileteli prezimovať na rieku Hron, rybári majú na nich ťažké srdce. V r. 1999 bol ich prvý zimný prílet zaznamenaný aj na rieke Váh. Vtedy jeho brehy „obsadilo“ asi 400 jedincov. Avšak tohto roku len na jednom nocovisku – v Ivachnovskom luhu – rybári narátali do 500 jedincov. Celkom ich je počas tejto zimy v Liptove minimálne tisíc,“ dozvedeli sme sa od predsedu miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Mariusa Korčáka.
A prečo rybári nemajú kormorány v láske? Nie je to kvôli zimnému opaľovaniu sa, hoci keď kormorány vzlietnu, tak je to jeden veľký čierny lietajúci „mrak“ zatieňujúci neraz aj slnko. Dôvod je úplne iný. Rátajme spolu – jeden kormorán denne zožerie pol kilogramu rýb. Na svojom zimovisku sa zdrží minimálne 80 dní. Keďže liptovský Váh „živí“ aspoň tisíc jedincov, počas zimy príde o 40 ton rýb. „Ak sa nad týmto objemom rýb zamyslíme, zákonite nám musí napadnúť otázka – na čo a pre koho vlastne zarybňujeme naše rieky? Pre kormorány? Len naša organizácia, ktorá obhospodaruje hlavný revír od bešeňovskej nádrže po sútok Váhu s Oravou pri Kraľovanoch, ročne vynaloží na zarybňovanie 1,3 – 1,5 mil. korún. Napriek nášmu úsiliu úlovky rybárov z roka na rok klesajú,“ po pravde tvrdí M. Korčák.
Chránený predátor
Nezainteresovaný čitateľ si v duchu isto povie – riešenie je jednoduché – kormoránov je veľa, nuž ich treba strieľať. Potom si rozmyslia, či sa o rok znovu vrátia a budú vyžierať slovenské rieky. Iný čitateľ, ten humánnejší, zase vysloví tézu o plašení kormoránov. Vraj aj v takom prípade si tieto pažravé vtáky rozmyslia, či sa o rok ešte vrátia.
Chyba lávky, vážení priatelia. Kormorán je zákonom chránený, takže žiaden odstrel, ani plašenie neprichádza do úvahy. Preto SRZ už niekoľko rokov žiada Ministerstvo životného prostredia SR o udelenie výnimky na odstrel a plašenie kormorána veľkého. Po rokoch presviedčania ministerských úradníkov nakoniec vo februári 2005 (pomerne neskoro v rámci kalendárneho roka, pretože kormorány už pomaly odlietali na svoje letoviská na severe Európy) SRZ obdržal rozhodnutie MŽP SR o udelení výnimky na odstrel a plašenie chráneného druhu so stanovenými podmienkami jej realizácie. Avšak...
V marci toho istého roku bol zo strany zainteresovaných mimovládnych organizácií, ktoré principiálne nesúhlasili s odstrelom kormoránov, podaný proti vydanému ministerskému rozhodnutiu podliehajúcemu 15-dňovej odvolacej lehote rozklad. V konečnom dôsledku SRZ 13. septembra obdržal rozhodnutie ministra životného prostredia, ktorým pôvodné rozhodnutie zrušil.
„Advokáti kormoránov“ totiž tvrdia, že tento vodný vták nepredstavuje hrozbu pre slovenské rieky. Vraj doposiaľ žiaden živočíšny druh nevyhubil iný živočíšny druh. Ak by sa vraj kormorány vrátili na slovenské rieky aj nasledujúci rok, našli by tu menej rýb než tento a každý ďalší rok by tých rýb bolo menej. A to by bol nakoniec dôvod, prečo by sa kormorány na Slovensko už nevracali... „Toto tvrdenie je ako vystrihnuté z učebnice ochrancov živočíšnych druhov, no má jeden zásadný nedostatok,“ tvrdí jeden rybár, ktorého sme oslovili pri brehoch Váhu s udicou v ruke. „Uvedená premisa by azda, zdôrazňujem slovíčko azda, platila (avšak skôr neplatila), keby išlo o rieku tečúcu mimo civilizácie, niekde na konci sveta. Ochranári totiž zabúdajú na nás, rybárov. Možno na nás nezabúdajú, ale nás ignorujú, pretože my sme pre nich nežiaduci druh, ktorý by najradšej zlikvidovali... Vráťme sa však k téme – my si svoje revíry zarybňujeme, aby sme mali čo loviť. Takže, počet rýb v našich riekach veľmi neklesá. Rozdiel je len v tom, že teraz ich zarybňujeme pre kormorány a nie pre seba.“
Európsky problém
Protichodné stanoviská rybárov a ochranárov sa zrejme v žiadnom prípade nezjednotia. Skôr naopak. Navyše, je tu ešte jeden problém. Slovensko ako člen Európskej únie musí rešpektovať zaužívané pravidlá platiace v tomto spoločenstve. A kormorány sú chránené v celej Európe. Preto je potrebné vyvinúť tlak na europoslancov, aby sa zrušila ochrana kormorána, ktorý by sa mal preradiť medzi lovné druhy.
Rybári nechcú vyhubiť tento druh predátorov. Majú len záujem, aby bol za presne stanovených právnych podmienok umožnený ich regulovaný odstrel. Takýmto spôsobom by sa mal prispôsoboval ich početný stav daným prírodným podmienkam. Veď kormorány nespôsobujú škody len v SR, ale v celej Európe.