Kráľ rozkoše Dan Nekonečný prišiel na ples primátora Liptovského Mikuláša aj s dvoma tanečnicami „tigricami“ a zábavnou pyrotechnikou a poriadne to „rozpumpoval.“ Trochu síce meškal a nestihol si asi urobiť klasický trblietavozlatý make-up, ale jeho vystúpenie vraj stálo zato. Spieval, chodil po rukách, vrtel s ohňami a napokon celý vzbĺkol. Aj keď na tento účel mal špeciálny oblek, hasiči boli v pohotovosti. Zasahovať síce nemuseli, ale upratovačky áno. Keď Dan a čokoládová tanečnica povystreľovali zásobníky s farebnými flitrami, nastúpili ženy s metlami a rýchlo pozametali, aby sa tancujúci na parkete nepošmykli.
Kráľ rozkoše porozprával aj pár zážitkov zo svojich exotických ciest, plesovú spoločnosť oslovoval „miláčkové“ a nabádal všetkých, aby si užívali život. Jeho motto znie: „Keď sa ráno zobudíte, sami rozhodujete o tom, ako bude vyzerať nastávajúci deň. Buď si poviete, to bude zas jeden deň blbec, alebo pustíte cez okno slniečko a sústredíte svoju energiu na to, že nastávajúci deň bude vašou súkromnou oslavou života. Lebo nikdy neviete, či nie je posledný.“
Šou kráľa rozkoše sa plesajúcim páčila, ale každá rozkoš niečo stojí. Tá Danova asi polhodinová údajne vyše stotisíc...
Benefičný ples primátora Liptovského Mikuláša, už šestnásty, sa začal prvý februárový piatok s miernym oneskorením. Čakalo sa na zahraničného hosťa - kráľa rozkoše Dana Nekonečného. Vraj trochu zablúdil, tak mu cestu do Domu kultúry označili horiacimi sviečkami, aby trafil, žartovali niektorí. Ale plamienky na schodoch aj vo foyer boli súčasťou plesového scenára, ktorý celý vymyslela Jana Šipeková. Štolbovia v bielych habitoch a so sviečkami v rukách lemovali cestu až k primátorovi a jeho manželke, ktorí každého uvítali kalíštekom hriateho.
Ples sa začal netradične – tmou. Do nej zazneli fanfáry a vošiel muž s horiacou fakľou. Vyzeral, ako keby práve vybehol z nejakej zlatej jaskyne, tvár mál natretú „zlatom.“ Bol to mím Miroslav Kasprzyk. Mlčky prešiel celou sálou a vyšiel na pódium. Napäté ticho prerušili bubny a Dan Nekonečný. Ples slávnostne otvoril riaditeľ Domu kultúry Robert Szolnoki s primátorom Alexandrom Slafkovským a jeho manželkou. Po prípitku zatancovali valčík tanečníci z Tanečnej školy Maestro, ktorí pred polnocou predviedli aj latinsko-americké tance. Na plese zatancovali aj členovia tanečného odboru ZUŠ pod vedením Aleny Štulrajterovej tanec z muzikálu Amélia z Montmartru. Celé prvé kolo hral do tanca orchester Art Collegium Nicolaus, ktorý na úvod plesu zahral aj zvučku mesta, potom až do rána vyhrávala hudobná skupina Kryštal. Veselo bol aj v bare pri cimbale a ľudovej hudbe Haluška. Medzi tanečníkmi povesť parketových levov obhájili architekt Vladimír Fajčík s manželkou. V našej tajnej miniankete sa hneď po nich umiestnili gynekológ Dezider Timko a podnikateľ Jirko Pyrta, ktorý vyhral aj prvú cenu v tombole – drevenú komodu. Tombola nebola klasická, tentoraz žrebovali šťastné čísla. Výťažok - 29 tisíc korún - poputuje na obnovu kultúrnych pamiatok v meste, napríklad opravu strechy Pongrácovskej kúrie, kde sídli Centrum Kolomana Sokola.
Na tohtoročnom plese primátora bolo asi 170 ľudí, väčšinou podnikateľov a bavili sa vraj dobre. Pochvaľovali si hudbu, program aj plesové menu, ktoré pripravili kuchári pod vedením Evy Bartánusovej. Najviac vraj chutilo jelenie ragu, čínske rezance a karlovarské knedlíky. Niektorí si „pošmákli“ aj na módnej prehliadke s názvom Zimomriavky, na ktorej sporo odeté modelky predviedli modely nádejného módneho návrhára z Jakubovian Martina Hrču.
Kým v sále kultúrneho domu sa zabávalo a tancovalo, v pracovni riaditeľa Szolnokiho napaľoval Jaroslav Plch na cédečko fotografie z plesu, ktoré nafotil Zdenko Blažek. A tak nadránom v šatni každý dostal okrem kabáta aj plesové cédečko.
A ako hodnotí XVI. ples primátora L. Mikuláša primátor Alexander Slafkovský? „Myslím si, že bol z tých vydarejnejších. Prvýkrát bol v piatok, čiže v pracovný deň. Pôvodne bol naplánovaný na iný termín, ale rozhodol som sa ho preložiť kvôli leteckému nešťastiu. Niektorí, ktorí si kúpili lístky na pôvodný termín, sa ho síce nemohli zúčastniť, peniaze sme im samozrejme vrátili, ale keď som o tretej ráno videl takmer zaplnený parket, povedal som si, že to dopadlo celkom dobre.“
