Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Nielen kokavská pýcha je dnes v troskách

Len aby sa o pár rokov mal kto postaviť v dresoch s dvojkrížom
na prsiach na štart...

Oči celej planéty sa v týchto dňoch upierajú do Turína, kde sa na najväčšom športovom sviatku stretáva výkvet svetového športu. Aj Slovensko vyslalo na olympijské hry svojich zástupcov, medzi ktorými majú nezastupiteľné miesto viacerí Liptáci. Možno práve v tomto čase vlády piatich kruhov sa v súvislosti so slovenským športom stačí zahľadieť oveľa bližšie. Cestou do Tatier sa poniže Pribyliny otočte smerom doprava a na horizonte bez problémov zbadáte vežu skokanského mostíka v Liptovskej Kokave. Vyberme sa spoločne po stopách tohto pomníka splnených a zároveň nesplnených túžob a snov rýdzich športových nadšencov.

Začnime pekne poporiadku

Prvé zmienky o kokavskom skokanskom športe siahajú do štyridsiatych rokov minulého storočia. Skákalo sa na prírodnom mostíku pod Brehom, práve na miestach, kde dnes stoja zvyšky skokansko-združenárskeho areálu. Kokavčania chodili skákať na Štrbské Pleso, Karol Vrbičan sa zúčastňoval celoštátnych súťaží vo vtedajšom Československu, niektorí ďalší siahali na slovenskú úroveň. Etapa budovania malých skokanských mostíkov v sedemdesiatych rokoch preto nemohla obísť ani L. Kokavu. Výsledkom bol mostík s normovým bodom dvadsať metrov.
Hlavný rozvoj areálu sa datuje medzi roky 1978 a 1990. V tomto momente začína spoveď jedného z hlavných „páchateľov“ tohto projektu - Ľubomíra Rúčku: „Vybudovali sme skokansko-združenársky areál pre žiakov. Postupne tu vyrástli tri skokanské mostíky s kritickými bodmi K 16 m, K 22 m a K 42 m. Dva boli pokryté umelou hmotou, čo chlapcom umožňovalo skákanie a tréningy aj počas letných horúčav. Z dediny sme dotiahli elektrickú a vodovodnú prípojku, hlavne kvôli polievaniu umelej hmoty v letnom období.“
Tréningy počas zimných podvečerov si žiadali osvetlenie. Ani to nebolo pre partiu nadšencov okolo Miloša Vrbičana a Pavla Blahúta neriešiteľným rébusom. Zakrátko bolo na svete umelé osvetlenie. „Areál je situovaný v zamokrenej pôde, preto sme celý odvodnili,“ pokračuje s veľkou dávkou nostalgie Ľ. Rúčka. „Za krátky čas stáli dve rozhodcovské veže, ktoré slúžili aj ako kancelárie pretekov a rozhlasová réžia. V areáli sme umiestnili dve unimobunky, ktorými sme pokryli potrebu šatní, skladov skokanského materiálu a bufetu. Pozvárali sme železné schodište pre výstup skokanov na nájazdové veže mostíkov a postavili jednoduchý lanový kotvový vlek. Areál bol čiastočne oplotený a boli vysadené stromy najmä pre zmierňovanie vetra. Na dojazdoch mostíkov sme položili základy tenisového ihriska. Tento priestor bol zároveň štartom a cieľom bežeckých tratí, ktoré posvätil oficiálnym certifikátom známy tatranský odborník Ján Terezčák. Do celého areálu bola začlenená aj plocha futbalového ihriska pre tréningový proces. Niekoľkokrát sme využili, aj keď na dnešné podmienky možno málo výkonné, snehové delo, ktoré sme doviezli zo Štrbského Plesa.“

Šampionátom žila celá dedina

Kokavský areál, v tom období skutočný skvost svojho druhu, bol pravidelným svedkom republikových žiackych skokanských a združenárskych súťaží v zimnom i letnom období, k čomu musíme pripočítať aj okresné preteky v behu na lyžiach. Ľ. Rúčka s hrdosťou spomína predovšetkým na rok 1990: „Nesporným vyvrcholením činnosti bolo pridelenie československého šampionátu žiakov v skokoch na lyžiach a severskej kombinácii práve do našich rúk. Organizáciou tohto podujatia žila doslova celá dedina. Dva týždne predtým, majstrovstvá sa konali 3. a 4. marca, nebolo vôbec snehu, a tak každý, kto mohol, pomáhal na traktoroch zvážať sneh z tôní v okolí. Na veže sme sneh vynášali v košoch a na svahy mostíkov ho rozmiestňovali rúrami zo senometov.“
Z dnešného pohľadu je veľmi zaujímavý pohľad do výsledkových listín týchto majstrovstiev. Rýgl, Doležal, Hlava a mnohí ďalší sa dokázali výrazne presadiť aj v celosvetovej konkurencii. Nájazd a doskočisko kokavských mostíkov dobre pozná náš aktuálny skokanský mohykán Martin Mesík.

Trpký koniec snov

Zvykne sa hovoriť, že v najlepšom treba prestať, no v tomto prípade nie je táto okrídlená veta vôbec na mieste, aj keď sa vlastne do bodky naplnila. „V hektickom období zmien po novembri 1989 sa každý začal úplne prirodzene čoraz viac zaoberať svojou existenciou. Doplatil na to aj náš vysnívaný areál. Dlho som sa s tým nevedel vyrovnať, niesol som to veľmi ťažko,“ ťažko hľadá vhodné slová Ľ. Rúčka, v úlohe komentátora pamätník slávnych pretekov Svetového pohára vo Vysokých Tatrách. „Nechcem hľadať lacné ospravedlnenie, ale práve v týchto okamihoch chýbala, nielen v tomto prípade, akási záchranná brzda zo strany štátnych orgánov. Podobne skončila väčšina slovenských centier tohto nádherného športu. Stačí navštíviť Tatranskú Lomnicu, Štrbské Pleso, Banskú Bystricu, Svit (pozn. areál vo Svite bol z veľkej časti dielom Kokavčanov Karola Vrbičana a Milana Rúčku), Štrbu, Selce, Brusno, Hornú Lehotu, Králiky, či v našom regióne Ružomberok - Kalváriu a Malinô Brdo, L. Porúbku, Ľubochňu... Realita dnešných dní – preteky sa nedajú zorganizovať, niet oddielov, ktoré sa zaoberajú skokmi, takže v podstate niet s kým súťažiť. Väčšina mostíkov a areálov buď zmizla z povrchu zemského alebo je v nepoužiteľnom stave. Keby sme doplnili mozaiku o aktuálny stav bežeckého lyžovania, ľahko by sme dospeli k jednoznačnému záveru – naša slávna tradícia klasického lyžovania je v troskách.“

Najvýraznejším odchovancom kokavskej skokansko-združenárskej školy bol Peter Vrbičan. Na mostíky a do bielej stopy ho priviedol otec Miloš, veľký fanúšik zimných športov. „Dlho som sa nevedel zbaviť nostalgie a pocitu horkosti pri pomyslení na náš chátrajúci areál. Štát absolútne zanevrel na šport, zrušil aj skromné dotácie nášho školského športového strediska. Keď som v roku 1991 skončil aktívnu kariéru, snažil som sa ešte nasledujúce dva roky udržať pri živote tento kokavský fenomén. Chlapcov som vozil na súťaže vlastným autom a poskytol im časti môjho výstroja. Skoky sa však nedajú robiť rekreačne, ich náročnosť nezvládnu rodinné rozpočty,“ konštatuje so zjavným pocitom horkosti v hlase bývalý československý reprezentant – združenár. Čo by sme dnes dali za jeho 18. miesto v pretekoch Svetového pohára vo východonemeckom stredisku Oberwiesenthal?!?

•••


Nechceme vám kaziť náladu pri sledovaní priamych prenosov a záznamov z olympijského hokejového turnaja, krasokorčuľovania či lyžovania, iba sa pýtame, komu budeme o pár rokov držať palce a o kom písať. V prípade slovenského športu ide naozaj o holé prežitie. „Náš šport stojí doslova na fanatizme rodičov. Chýba nám akýkoľvek systém, metodika a ochranná ruka celej spoločnosti,“ uzatvára s nadhľadom Ľ. Rúčka, ktorý toho s kokavskou skokanskou partiou preskákal naozaj dosť na to, aby mali jeho slová svoju vážnosť: „Mal som tú česť stretnúť sa medzi inými aj s legendou bielej stopy Nórom Björnom Dähliem. Stále mi znie v ušiach jeho hrdé konštatovanie, že je povinnosťou stať sa šampiónom v krajine, kde štát rozdá deťom tisíce párov lyží.“ Náš šport tvorí skutočne pár individualít bez potrebnej širokej základne. Slovenské lyžovanie má Bátoryho, Bajčičáka, Zuzulovú a nič viac. V biatlone dožíva úzka skupinka, v plávaní zostane po Moravcovej obrovské vákuum. Slovenský tenis má Hrbatého a Hantuchovú a dosť. O hokeji a futbale bolo v tomto smere povedané takmer všetko. Určite je to trochu prehnané, ale kto tvrdí opak, preháňa oveľa viac. Dokážeme sa spamätať? V našom záujme sa musíme! A nejde vôbec o medaily a rekordy, budeme mať čo robiť, aby sme naplnili aspoň olympijské heslo baróna Pierra de Coubertina: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Bodaj by sa stalo prorockým záverečné želanie Ľ. Rúčku: „Keď sme po rokoch rozmýšľali, čo urobíme s opustenou vežou nášho najväčšieho mostíka, povedal som, že ju treba nechať stáť. Veď, čo keď v našom športe zaduje správny vietor?“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 201
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 425
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 341
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 165
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 991
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 923
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 193
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 906
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 705
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 593
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Pozitivita je nižšia ako bola na obed.

4 h
Testovanie v Závažnej Porube. Ľudia rešpektujú rozpis podľa ulíc uverejnený na webovej stránke a vo vývesných tabuliach.

Pozitivita je zatiaľ nízka.

5 h
Testovací tím v ZŠ Klačno.

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

5 h

O pomoc požiadali samosprávy z okresu Ružomberok.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

10 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

11 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

10 h

Už ste čítali?