Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Nielen kokavská pýcha je dnes v troskách

Len aby sa o pár rokov mal kto postaviť v dresoch s dvojkrížom
na prsiach na štart...

Oči celej planéty sa v týchto dňoch upierajú do Turína, kde sa na najväčšom športovom sviatku stretáva výkvet svetového športu. Aj Slovensko vyslalo na olympijské hry svojich zástupcov, medzi ktorými majú nezastupiteľné miesto viacerí Liptáci. Možno práve v tomto čase vlády piatich kruhov sa v súvislosti so slovenským športom stačí zahľadieť oveľa bližšie. Cestou do Tatier sa poniže Pribyliny otočte smerom doprava a na horizonte bez problémov zbadáte vežu skokanského mostíka v Liptovskej Kokave. Vyberme sa spoločne po stopách tohto pomníka splnených a zároveň nesplnených túžob a snov rýdzich športových nadšencov.

Začnime pekne poporiadku

Prvé zmienky o kokavskom skokanskom športe siahajú do štyridsiatych rokov minulého storočia. Skákalo sa na prírodnom mostíku pod Brehom, práve na miestach, kde dnes stoja zvyšky skokansko-združenárskeho areálu. Kokavčania chodili skákať na Štrbské Pleso, Karol Vrbičan sa zúčastňoval celoštátnych súťaží vo vtedajšom Československu, niektorí ďalší siahali na slovenskú úroveň. Etapa budovania malých skokanských mostíkov v sedemdesiatych rokoch preto nemohla obísť ani L. Kokavu. Výsledkom bol mostík s normovým bodom dvadsať metrov.
Hlavný rozvoj areálu sa datuje medzi roky 1978 a 1990. V tomto momente začína spoveď jedného z hlavných „páchateľov“ tohto projektu - Ľubomíra Rúčku: „Vybudovali sme skokansko-združenársky areál pre žiakov. Postupne tu vyrástli tri skokanské mostíky s kritickými bodmi K 16 m, K 22 m a K 42 m. Dva boli pokryté umelou hmotou, čo chlapcom umožňovalo skákanie a tréningy aj počas letných horúčav. Z dediny sme dotiahli elektrickú a vodovodnú prípojku, hlavne kvôli polievaniu umelej hmoty v letnom období.“
Tréningy počas zimných podvečerov si žiadali osvetlenie. Ani to nebolo pre partiu nadšencov okolo Miloša Vrbičana a Pavla Blahúta neriešiteľným rébusom. Zakrátko bolo na svete umelé osvetlenie. „Areál je situovaný v zamokrenej pôde, preto sme celý odvodnili,“ pokračuje s veľkou dávkou nostalgie Ľ. Rúčka. „Za krátky čas stáli dve rozhodcovské veže, ktoré slúžili aj ako kancelárie pretekov a rozhlasová réžia. V areáli sme umiestnili dve unimobunky, ktorými sme pokryli potrebu šatní, skladov skokanského materiálu a bufetu. Pozvárali sme železné schodište pre výstup skokanov na nájazdové veže mostíkov a postavili jednoduchý lanový kotvový vlek. Areál bol čiastočne oplotený a boli vysadené stromy najmä pre zmierňovanie vetra. Na dojazdoch mostíkov sme položili základy tenisového ihriska. Tento priestor bol zároveň štartom a cieľom bežeckých tratí, ktoré posvätil oficiálnym certifikátom známy tatranský odborník Ján Terezčák. Do celého areálu bola začlenená aj plocha futbalového ihriska pre tréningový proces. Niekoľkokrát sme využili, aj keď na dnešné podmienky možno málo výkonné, snehové delo, ktoré sme doviezli zo Štrbského Plesa.“

Šampionátom žila celá dedina

Kokavský areál, v tom období skutočný skvost svojho druhu, bol pravidelným svedkom republikových žiackych skokanských a združenárskych súťaží v zimnom i letnom období, k čomu musíme pripočítať aj okresné preteky v behu na lyžiach. Ľ. Rúčka s hrdosťou spomína predovšetkým na rok 1990: „Nesporným vyvrcholením činnosti bolo pridelenie československého šampionátu žiakov v skokoch na lyžiach a severskej kombinácii práve do našich rúk. Organizáciou tohto podujatia žila doslova celá dedina. Dva týždne predtým, majstrovstvá sa konali 3. a 4. marca, nebolo vôbec snehu, a tak každý, kto mohol, pomáhal na traktoroch zvážať sneh z tôní v okolí. Na veže sme sneh vynášali v košoch a na svahy mostíkov ho rozmiestňovali rúrami zo senometov.“
Z dnešného pohľadu je veľmi zaujímavý pohľad do výsledkových listín týchto majstrovstiev. Rýgl, Doležal, Hlava a mnohí ďalší sa dokázali výrazne presadiť aj v celosvetovej konkurencii. Nájazd a doskočisko kokavských mostíkov dobre pozná náš aktuálny skokanský mohykán Martin Mesík.

Trpký koniec snov

Zvykne sa hovoriť, že v najlepšom treba prestať, no v tomto prípade nie je táto okrídlená veta vôbec na mieste, aj keď sa vlastne do bodky naplnila. „V hektickom období zmien po novembri 1989 sa každý začal úplne prirodzene čoraz viac zaoberať svojou existenciou. Doplatil na to aj náš vysnívaný areál. Dlho som sa s tým nevedel vyrovnať, niesol som to veľmi ťažko,“ ťažko hľadá vhodné slová Ľ. Rúčka, v úlohe komentátora pamätník slávnych pretekov Svetového pohára vo Vysokých Tatrách. „Nechcem hľadať lacné ospravedlnenie, ale práve v týchto okamihoch chýbala, nielen v tomto prípade, akási záchranná brzda zo strany štátnych orgánov. Podobne skončila väčšina slovenských centier tohto nádherného športu. Stačí navštíviť Tatranskú Lomnicu, Štrbské Pleso, Banskú Bystricu, Svit (pozn. areál vo Svite bol z veľkej časti dielom Kokavčanov Karola Vrbičana a Milana Rúčku), Štrbu, Selce, Brusno, Hornú Lehotu, Králiky, či v našom regióne Ružomberok - Kalváriu a Malinô Brdo, L. Porúbku, Ľubochňu... Realita dnešných dní – preteky sa nedajú zorganizovať, niet oddielov, ktoré sa zaoberajú skokmi, takže v podstate niet s kým súťažiť. Väčšina mostíkov a areálov buď zmizla z povrchu zemského alebo je v nepoužiteľnom stave. Keby sme doplnili mozaiku o aktuálny stav bežeckého lyžovania, ľahko by sme dospeli k jednoznačnému záveru – naša slávna tradícia klasického lyžovania je v troskách.“

Najvýraznejším odchovancom kokavskej skokansko-združenárskej školy bol Peter Vrbičan. Na mostíky a do bielej stopy ho priviedol otec Miloš, veľký fanúšik zimných športov. „Dlho som sa nevedel zbaviť nostalgie a pocitu horkosti pri pomyslení na náš chátrajúci areál. Štát absolútne zanevrel na šport, zrušil aj skromné dotácie nášho školského športového strediska. Keď som v roku 1991 skončil aktívnu kariéru, snažil som sa ešte nasledujúce dva roky udržať pri živote tento kokavský fenomén. Chlapcov som vozil na súťaže vlastným autom a poskytol im časti môjho výstroja. Skoky sa však nedajú robiť rekreačne, ich náročnosť nezvládnu rodinné rozpočty,“ konštatuje so zjavným pocitom horkosti v hlase bývalý československý reprezentant – združenár. Čo by sme dnes dali za jeho 18. miesto v pretekoch Svetového pohára vo východonemeckom stredisku Oberwiesenthal?!?

•••


Nechceme vám kaziť náladu pri sledovaní priamych prenosov a záznamov z olympijského hokejového turnaja, krasokorčuľovania či lyžovania, iba sa pýtame, komu budeme o pár rokov držať palce a o kom písať. V prípade slovenského športu ide naozaj o holé prežitie. „Náš šport stojí doslova na fanatizme rodičov. Chýba nám akýkoľvek systém, metodika a ochranná ruka celej spoločnosti,“ uzatvára s nadhľadom Ľ. Rúčka, ktorý toho s kokavskou skokanskou partiou preskákal naozaj dosť na to, aby mali jeho slová svoju vážnosť: „Mal som tú česť stretnúť sa medzi inými aj s legendou bielej stopy Nórom Björnom Dähliem. Stále mi znie v ušiach jeho hrdé konštatovanie, že je povinnosťou stať sa šampiónom v krajine, kde štát rozdá deťom tisíce párov lyží.“ Náš šport tvorí skutočne pár individualít bez potrebnej širokej základne. Slovenské lyžovanie má Bátoryho, Bajčičáka, Zuzulovú a nič viac. V biatlone dožíva úzka skupinka, v plávaní zostane po Moravcovej obrovské vákuum. Slovenský tenis má Hrbatého a Hantuchovú a dosť. O hokeji a futbale bolo v tomto smere povedané takmer všetko. Určite je to trochu prehnané, ale kto tvrdí opak, preháňa oveľa viac. Dokážeme sa spamätať? V našom záujme sa musíme! A nejde vôbec o medaily a rekordy, budeme mať čo robiť, aby sme naplnili aspoň olympijské heslo baróna Pierra de Coubertina: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Bodaj by sa stalo prorockým záverečné želanie Ľ. Rúčku: „Keď sme po rokoch rozmýšľali, čo urobíme s opustenou vežou nášho najväčšieho mostíka, povedal som, že ju treba nechať stáť. Veď, čo keď v našom športe zaduje správny vietor?“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 372
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 665
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 734
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 324
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 168
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 273
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 281
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 333
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 327
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 503
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Ilustračná fotografia.

Liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč má pozitívny test

Primátor o tom informoval cez sociálnu sieť.

Liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Už ste čítali?