V materských školách sme si zvykli, že jednotlivé triedy detí rozlišujeme nielen podľa veku, ale danú triedu symbolizujú aj rôzne značky. Zvyčajne sú to zvieratká - mláďatká, ku ktorým majú deti veľmi blízko. V Materskej škole Nábrežie 4. apríla v Liptovskom Mikuláši si najmenšie deti poznajú svoje triedy podľa symbolov kuriatka a lienky, ktoré vyzerajú takto:
Kuriatka a ich pikošky
Dagmar Bestvinová a Iveta Lórinczová dozerajú na „kuriatkovu“ triedu, ktorá pracuje podľa projektu Pohybový program pre deti od dvoch rokov. Cieľom tohto projektu je naučiť deťúrence spájať pohyb s uvedomovaním si svojho tela a zážitkovou formou cez rôzne cvičenia rozvíjať osobnosť dieťaťa. Pohyb je teda nielen prostriedkom poznania, ale aj vyjadrovania sa. Je veľmi dôležité, aby si deti už v škôlke zvykli na správne držanie tela, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj ich psychiku. Zdravé dieťa so správnym držaním chrbátika je sebavedomé dieťa, ktoré sa vie presadiť a nesedí len tak niekde zatlačené v kúte. Život v škôlke je pre každé dieťa tejto triedy plný radosti, pohybu a nazerania do zdravého stavovania. A že v „kuriatkovej“ triede nie je núdza o zdravé sebavedomie, dokresľujú aj tieto „pikošky“:
Marko pri obede vraví: „Júj, to mäsko je ale zdravé, zúbky ho pohryzú, lebo je šťavelové.“
Pri ranných hrách jedno z detí sa dožaduje: „Ivka, daj nám, prosím, gulidlovať plastelínu.“
Keď Adamko prišiel prvýkrát do škôlky, poriadne nás popreháňal. Chvíľu čosi hľadal so slovami: „Kde je môj guguško?“ Pýtame sa ho: „A čo je to guguško?“ „No predsa môj guguško! Kde je?“ vytrvalo hľadá chlapča. A tak sme všetci hľadali guguška, no keďže sme nevedeli, čo hľadáme, nenašli sme nič. Po chvíľke Adamko pribehne k nám, v ruke držal malého macíka a vraví: „Ty nevieš? Toto je guguško!“ A odvtedy všetci poznáme guguška.
Lienky so zdravými chrbátikami
V „lienkovej“ triede deti majú svoju Milenku a Majku, oficiálne Milenu Chudú a Máriu Joóbovú. Tiež pracujú podľa svojho projektu, ktorý je špeciálne zameraný na zdravý chrbát. Deti sa učia mať pozitívny vzťah k pohybu, učia sa mať radosť z pohybu. Cviky sú zamerané najmä na chrbticu, cez zážitkovú formu si osvojujú správne vstávanie zo stoličky, zdravé sedenie a dvíhanie bremien. Často sa stane, že aj rodičia sú zvedaví, ako ich ratolesť robí pohybové pokroky a zapoja sa do cvičenia. A možno to nie je len zvedavosť! Veď rodičov určite nikto také zaujímavosti okolo vstávania, sedenia, dvíhania neučil, tak sa chodia sami učiť k tetám v „lienkovej“ triede.
