Týmto pútavým sloganom filmoví amatéri z Nicolaus klubu z Liptovského Mikuláša privítali každého účastníka lyžiarskeho pochodu. Tohoročný v poradí už desiaty ročník sa začal 11. februára o desiatej v Jalovci a zúčastnilo sa ho až päť národností: Slováci, Česi, Maďari,“céderom“ a Paľo Rusko (výtvarník, nie politik). Už počas cesty autobusom niekto inšpiratívne poznamenal, že sa nachádzame v lokalite Bobrovec - predmestie, potom vraj nasleduje Jalovec - vinohrady a Jalovec - hlavná stanica. Bolo nám čudné, ale nie podozrivé, že v Jalovci nás privítalo viacero pekne upravených koní, saní a ľudí. Pri ich pozorovaní sme si preopakovali zopár pádov a niektoré bolo nutné aj zmerať. Zistili sme, že lyžovanie má viac pádov ako slovenčina. Po dvoch kilometroch pochodu nastali prvé problémy. Časť na svoju česť tvrdila, že má slabší štýl. V skutočnosti to bolo hľadanie odvahy a v niektorých extrémnych prípadoch až nulový štýl. Zistili sme, že cesta po ktorej ideme, už nemala inej cesty. Báli sme sa, lebo sa ozývali prenikavé provokačné zvuky typu - mne nevoskuj, radšej mi zober lyže, alebo - ty si na tomto pochode prvýkrát? Nie, ja som úplne prvýkrát na lyžiach! Z tejto letargie nás bezpečne vyviedol Janko Jalovecký, člen Nicolaus klubu, ktorý vyhral súťaž v donesenej rarite. V batohu niesol porcelánovú sochu ľadového medveďa a tvrdil, že to je najvzácnejšie zviera Austrálie a to aj napriek tomu, že tam vôbec nežije. A preto je tam najvzácnejší. Medveď sa cítil určite neisto, lebo jeho terajšie miesto namiesto vo vitríne bolo veľmi ohrozené, priam na vyhynutie. To sa ale nedá povedať o jubilejnom ročníku pochodu za inšpiráciou, ktorý má už jedno decénium za sebou. S určitosťou po takejto recesii vzniknú dobré filmy a dobré priateľstvá. Po ukončení pochodu predseda Nicolaus klubu Ján Kuska odovzdal účastnícke preukazy. Na nich bolo napísané: „Nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať!“ a nad menom text: „Len pre víťaza!“ A tak sa stalo, že všetci sme spoločne zvíťazili.
Autor: Vlado Škuta