Ružomberok - Porovnávanie teórie s praxou je vždy taká malá detektívka, dilema v zmysle otázky – potvrdí reálny život teoretické predstavy? Vo všeobecnosti sa napríklad tvrdí, že začiatkom februára sa zvyšuje počet túlavých psov. Vraj mnohé deti, ktoré dostali psieho miláčika ako vianočný darček, po mesiaci zistia, že sa už o neho nechcú starať – venčiť ho, chodiť s ním na prechádzky. Je to pravda?
„Toto tvrdenie je skutočne považované za neodškriepiteľný fakt, ale... Minimálne v ružomberských podmienkach sa táto teória neosvedčila. V povianočnom období sa počet nájdených psov v našom útulku nezvyšuje. Táto teória skôr platí pre september. Deti si počas letných prázdnin prinášajú domov psíkov a keď začne školský rok, odrazu sa o nich nemá kto starať,“ hovorí Oľga Lizáková, ktorá stála pri zrode mestského útulku v ružomberskej mestskej časti v Bielom Potoku.
V týchto dňoch si teda mestský útulok žije svojím bežným životom. Jeden stály pracovník, ďalší v rámci aktivačných prác a niekoľko dobrovoľníkov sa stará o dvanásť psov, ktoré sa do útulku dostali v poslednom období. Dvoch z nich napríklad vyhodili cestujúci z autobusu, takže do Ružomberka možno prišli zďaleka.
„Pes nemá občiansky preukaz, ani trvalý pobyt, aby sme ho posielali tam, kde býva jeho posledný majiteľ. Zásadou je, že ak bol odchytený v Ružomberku, patrí do mestského útulku. Veď miestny mestský úrad nám ročne poskytuje na činnosť 300 tisíc korún v štvrťročných splátkach. Ostatné finančné a materiálne zdroje potrebné na prevádzku útulku si musíme zabezpečiť od sponzorov. Niekto nám daruje krmivo, iný zase poskytne materiál na opravu kotercov. Zabúdať nesmieme ani na tých, ktorí nám každoročne prispejú dvoma percentami zo svojich ročných daní. Aj vďaka nim môžeme útulok s 13 kotercami v Ružomberku prevádzkovať,“ tvrdí O. Lizáková.
Autor: -sz-
