Liptovský Hrádok - Takmer sto predaných vstupeniek, večerné ženské róby zväčša v tmavších farbách, občas modré či červené šaty, priesvitné ramienka podprseniek, páni bez frakov, primátor s minerálkou, prestreté stoly so sviečkami, kurča s pikantnou omáčkou, hostia s igelitkami a (asi) s alkoholom v nich, brušné tanečnice s odvahou, niektoré dámy s nadváhou, iné dámy s podváhou, hudobná skupina s mäkčeňom, dievčatá z Jessy s holými bruškami, roztancovaný parket, dobrá nálada, päťdesiatsedem cien v tombole – to sú obrazy z XIV. plesu Mestského kultúrneho strediska v Liptovskom Hrádku.
Kým sme sa rozplesali
O päť minút sedem v sobotu večer 11. februára estrádna sála Mestského kultúrneho domu (MsKS) v Liptovskom Hrádku takmer zívala prázdnotou. A to o devätnásť nula nula začínal ples. Hrádočania si dávali načas, vo vyzdobenej sále boli len organizátori a primátor mesta Ivan Popovič. Na javisku mala rozložené nástroje kapela Kryštáľ (nie, to nie je naša chyba, že v tomto slove sa stretlo tvrdé y s mäkčeňom, podľa pravidiel slovenského pravopisu by to malo byť buď Krištáľ, alebo Kryštál, ale skupina si namiešala svoj vlastný jazykový kokteil), pred nimi výhry do tomboly od DVD rekordéra od Mesta L. Hrádok s číslom jeden až po zapaľovač znovu od mesta s číslom 57. Medzitým dary od rôznych sponzorov plesu. Devätnásť nula nula – niekoľko prvých plesajúcich, pred pol ôsmou TK Jessy Vavrišovo s Kabaretom už takmer pred plnou sálou dáva najavo, že veselenie sa naozaj začína. Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Lipt. Hrádku Ivan Šenšel spolu s primátorom mesta otvárajú ples slávnostným prípitkom, v primátorovom pohári namiesto alkoholu minerálka. Po otvorení plesu sa na parkete zariasia v jemných zvukoch hudby žlto-zeleno-modré Riasy z Jessy, potom zaznie valčík a riaditeľ MsKS s manželkou roztancúvajú ples.
Klebietky z plesu
Jahôdka na šľahačke hrádockého plesu – brušné tanečnice v tanci nazvanom Čarovný orient – sa začervenali pred polnocou v ľahučkých šatôčkach, s cengajúcimi peniažtekmi na nich a bielymi šatkami v rukách. Celá sála patrila im, všetky oči pozorne sledovali vlnivé pohyby štíhlych, opálených (i pár bielučkých) ženských tiel. Muži túžili, ženy závideli... Po svojom vystúpení bosonohé tanečnice dotancovali k niekoľkým vyvoleným mužom, vytiahli ich na parket, zatočili sa párkrát s nimi a vzápätí odcupkali von. Plesanie pokračovalo striedavo pri „kryštáľovej“ hudbe a ľudovej hudbe Bystrianka, po polnoci tombola s vtipným moderovaním Mariana Vrabca a Štefana Šintaja robila radosť tým, čo poriadne zainvestovali do tombolových lístkov. Pre pár šťastlivcov sa investícia vyplatila. Niekoľkí výhercovia sa po svoje ceny otočili viackrát, primátorova manželka striedavo s manželom šesťkrát, jednu cenu – fľašu vína – dokonca „obetovali“ moderátorom.
Výhra ho položila na javisko
Počas celého moderovania pri tombole si Marian so Štefanom želali, aby práve tá výhra, ktorú ťahali, bola ich. Srandičky-srandičky, ale občas sa zadarilo a po nejakú tú výhru si prišli aj ich manželky. Štefan dokonca veľkoryso nechal v tombole niekoľko fliaš vína, ktoré darovala jeho firma, a ťahal sa nový výherca. Na venovaných cenách bolo vidno, že nastúpila počítačová doba. Objavila sa tam totiž Web kamera či USB kľúč, ale zavial aj zdravý životný štýl vo forme medu, protialergických prikrývok, vitamínov atď, atď. Napätie moderátori stupňovali pri prvých troch cenách: 3. mikrovlná rúra, 2. univerzálny kuchynský robot, 1. DVD rekordér. Kým vyslovili číslo prvej ceny, celá sála už naklonená nad svojimi tombolovými lístkami skoro nedýchala... po hlavnú výhru si prichádza ... manželka Mariana Vrabca Helena. Heleninho manžela radosť doslova položila ležmo na javisko.
A do štvrtej rána sa už nerušene plesalo a plesalo...