Ani sme sa nenazdali a v Liptovskom Mikuláši vznikol nový divadelný súbor. Sám. Len tak. Spontánne. Volá sa ReA, a v piatok 17. februára premiéroval svoju prvotinu z pera renomovanej súčasnej ruskej spisovateľky a dramatičky Niny Sadur. Popri úspešnom divadle nesúcom meno zakladateľa slovenského ochotníckeho divadelníctva je tu ďalší počin, ktorý si zaslúži aplauz.
Hrajúca režisérka (či režírujúca herečka?) Renáta Kögelová si pred viac ako rokom vyhliadla hru so záhadným názvom Čudná ženská. Najskôr sa myšlienky na realizáciu vzdala, po čase sa k nej vrátila, aby spolu s Máriou Cukorovou pod dramaturgickým vedením Anky Ondrejkovej naštudovali túto bizardnú jednoaktovku.
Lýdia Petrovna (M. Cukorová) je na povinnej zemiakovej brigáde na sovietskom vidieku. Keď dievča z mesta zablúdi uprostred poľa hľadajúc kolegov, narazí na obyčajnú dedinčanku (R. Kögelová). Obyčajnú iba na prvý pohľad. Jej správanie, tajomné narážky na smrť a koniec sveta, to všetko vyvoláva v Lýdii zmätok. Pýta sa na cestu, ale nedozvie sa nič podstatné. Iba to, že má čudnú ženskú volať tetuška, lebo to znie láskavo.
Nemýlite sa, ak máte pocit, že vám po predošlých riadkoch nie je vôbec jasné, o čo tu ide. Predstavenie pozostáva z minimalistickej scény, záhadných replík plných obrazov a dôraznom protiklade oboch protagonistiek. Napriek tomu nemá divák priestor nudiť sa. Skrytá komika Renáty Kögelovej nahráva do Cukerovou výborne hranej paniky a hysteričnosti a necháva vyniknúť absurditu situácie. Reálie nie sú podstatné. Napriek tomu, že stretnutie hrdiniek nič nerieši alebo práve preto, že nič nevyrieši, si môže každý dopovedať príbeh sám. Niektoré sú o tom, že na to, aby sme mohli čítať, nestačí poznať písmenká. „Nech vieš, kto si, kým sa pominieš.“ Presne tak, ako sa spieva v záverečnej pesničke.
