Pribylina - Po dedine sa v sobotu zrána rozliehalo bubnovanie a Pribylinčania spoza okien, dverí vykúkali. Či už naozaj prichádzajú? Prichádzajú, prichádzajú. A v hojnom počet: najprv dvaja bubeníci, potom devätnásť ďalších masiek, za ktoré sa schovali divadelníci z pribylinského súboru Klások (= Kolektív Ľudí A Schopných Organizátorov Kultúry). „Ľudia ich už čakajú s nachystanými košíkmi, v ktorých majú niečo na zahriatie, ale aj niečo pod zub. Niektorá z masiek vždy zavinšuje, pošpásuje, gazdiná či gazda vlejú, pridajú výslužku a masky za sprievodu harmoník idú do ďalšieho domu,“ hovorí starostka Pribyliny Dagmar Jurčová. „Sú šikovní, už niekoľko rokov chodia takto po dedine, fandím im,“ pridala starostka a s prázdnym košíkom odchádza domov. Masky potúžené a s podarúnkom vo svojich košíkoch začínajú obchôdzku po dedine. Veru, tá im bude trvať do neskorých popoludňajších hodín. A to ešte neskončia nadobro... Defilé fašiangových masiek pokračuje aj večer pred zábavou a otvára fašiangovú tancovačku. „Túto noc blúdia zabávajúci storočiami. U nás sa basa nepochováva, ale vymysleli sme program na každú celú hodinu zábavy.
Začíname chvíľkou poézie – fantázie z 20. storočia, v osemnástom storočí sa stretáme s Jurom Jánošíkom, kde mu dobrá víla dáva mobilčok, aby sa dovolal v prípade núdze, kľúče od auta, aby sa mu ľahšie utekalo a košieľočku, aby nebol holý ako pravda,“ komentuje nočné zabávanie sa jedna z divadelníčok Marta Beharková. Jurko Jánošík síce skončí na hrachu, ale keďže je v modernej úprave Zdeny Račkovej, pod nohami sa mu ocitá sterilizovaný hrášok v konzerve a Jurko zabudnúc na slová – nepodceňuj strukoviny, fazuľu či hrach, pozri sa na Jánošíka,hrach je jeho krach, padá k zemi. Neskôr darmo volá – Za čo, ľudia, za čo? Za rebro, znie odpoveď. M. Beharková pokračuje: „Film o chudokrvnej Elizabet zo šestnásteho storočia je paródiou na Jakubiskov film o Báthoryčke,ktorý sa nakrúcal u nás v skanzene a aj sme ho nazvali Ako sme točili s Tykubiskom. Slovné efekty a hračky pripravil Stano Mikuš. Skúste hádať, čo je to blanometer? No predsa Báthoryčka potrebovala panenskú krv a potrebovala mať istotu...“ O polnoci letela páva, letela v prešpekulovanej baletnej choreografii Paľa Holbusa, samozrejme všetky baletky v mužskom podaní. Podľa ich vzoru, ale asi najviac vo vlastnej úprave každého zabávajúceho fašiangová noc sa stretla s bielym ránom. Všetko s humorom a nadhľadom.
Autor: DagmaRA
