„Prostredníctvom projektu regionálnej výchovy chceme deťom priblížiť svet vzdialený od súčastnej reality, vložiť deťom do srdiečok zrniečka múdrosti našich predkov a prebúdzať v nich národnú hrdosť,“ to sú slová z projektu „ježkovej“ triedy, v ktorej deti z Materskej školy 4. apríla v Liptovskom Mikuláši pod vedením Ľubky Zaťkovej a Evky Labajovej nazerajú veku primerane na tradície nášho regiónu. Vďaka spolupráci napríklad s Rázusovie domom, Múzeom J. Kráľa, Galériou P. M. Bohúňa, Knižnicou G. F. Belopotockého, Domom kultúry, Múzeom liptovskej dediny v Pribyline a inými inštitúciami majú deti možnosť rozšíriť si obzor poznania kultúrnych tradícii, symbolicky i doslova dotknúť sa minulosti. Netradičnými formami práce podporujú v škôlke estetickú, emocionálnu a environmentálnu výchovu detí.
„Veveričkova“ trieda začína deň ranným kruhom, kde deti sedia na vankúšikoch a spolu s pani učiteľkami Magdou Malackou a Mariannou Vyparinovou si vyrozprávajú svoje boliestky i radosti. Deťúrence sa tak učia komunikovať, vyjadrovať slovami svoje pocity a zároveň považovať svoju učiteľku za partnera a sprievodcu detským svetom. Celé toto sa deje v rámci projektu Krok za krokom, ktorý je orientovaný na rozvoj osobnosti dieťaťa. Učiteľkám pomáha aj Adamko – celý deň je s deťmi v škôlke, ba v nej aj spáva. Kto je to? Bábka, ktorá deti veľakrát motivuje a je im kamarátom a poradcom v ďalšom projekte Hravo – zdravo. Deti sa už od mala učia prebrať zodpovednosť za svoje zdravie, uvedomovať si všetko užitočné pre zdravý spôsob život, ale zároveň si vytvárať kladný vzťah k zdravotne oslabeným alebo chorým, učia sa byť empatickými. Zdá sa vám to všetko príliš vážne? Kdeže! Detičky sú nádherne detské a často vypúšťajú takéto perličky:
„Lukáško, prečo z tvojho nakresleného domčeka vychádza zelený dym?“ pýta sa učiteľka. „Lebo varia špenát.“
„Chlapček, ako sa voláš?“ Žiadna odpoveď. „A ako ťa volá mamička?“ „Poď jesť.“
Deti si prezerajú encyklopédiu zvierat. Pýtajú sa na názvy zvierat – to je jašterica obyčajná. Deti kričia: „Jéj, jaternica obyčajná.“
Deti sa v škôlke fotografujú. Mamička doma prikázala svojej dcére, aby sa učesala svojím hrebeňom a nikomu ho nepožičala. Poobede, keď prišla mamička po dieťa, Veronika vraví: „Maminka, nikomu som hrebeň nepožičala, všetkých som učesala sama.“
Počas jednej aktivity v škôlke zaznel pokyn: „Maťko, drž poriadne kriedu.“ Popoludní sa mamička Maťka v šatni pýta, čo dnes robili v škôlke. Chlapčekova odpoveď: „Držali sme biedu.“
