Pre 21 – ročného obrancu MFK Mateja Sivu znamenal duel s Nitrou deviaty štart v Corgoň lige. Tretíkrát sa ocitol v základnej ružomberskej zostave a prvý raz odohral v našej najvyššej súťaži celých deväťdesiat minút. A to skvelým spôsobom, nielenže si vzorne plnil svoje defenzívne úlohy, ale blysol sa aj vpredu. Bol autorom vedúceho gólu v 30. min a o polhodiny neskôr zase gólovú loptu naservíroval Jendriškovi, ktorý sa v tutovke nepomýlil a upravil konečné skóre.
Matej, skúste sa našim čitateľom najprv stručne predstaviť.
S futbalom som začínal v Martine v špecializovaných futbalových triedach. Potom som prešiel do miestneho klubu a v ňom pokračoval už ako dorastenec. Neskôr som hral za Martin III. ligu a po dvoch sezónach prišiel prestup do druholigového Veľkého Lapáša. Tam som strávil rok a v lete minulého roku som prišiel do Ružomberka.
Proti Nitre ste nastúpili predovšetkým z toho dôvodu, že Pospíšil musel stáť kvôli štyrom kartám. Ako by ste zhodnotili váš výkon?
Myslím si, že som nesklamal. Naopak, bol to asi môj najvydarenejší zápas v doterajšej kariére. Podarilo sa mi v ňom streliť aj prvý ligový gól. Som spokojný.
Prvý gól a prihrávka na druhý - to je vaša nitrianska bilancia.
Pri našom prvom góle bolo vôbec otázne, či pôjdem do súperovej šestnástky, ale keď na našej polovici zostal len jeden súperov hráč, tak som nabehol na poslednú chvíľu do veľkého vápna. Centrovaná lopta ma viac – menej trafila. Hlavou som ju akurát trošku nadvihol. Pri druhom góle som sa rozbehol po čiare kolmo dopredu. Žofčák mi po jednoduchej kombinácii so Saparom loptu výborne posunul. Hoci ma ťahali za dres, podarilo sa mi poslať center, ktorý nabiehajúci Jendrišek super trafil.
Aký je obranca Siva vlastne strelec?
Skôr taký sviatočný. Do desiatky by sa zmestili všetky moje góly v seniorskej kategórii. Odjakživa som bol obrancom. Na štandardky som v minulosti nechodil, naopak, zostával som pri nich na polovici ihriska.
Maťo, kedy ste vedeli, že v sobotu vybehnete na ihrisko v základnej jedenástke?
Už z povahy tréningov počas týždňa som vytušil, že so mnou asi tréner ráta od začiatku.
Ružomberok viac ožil v druhom polčase. V prvom sa dosť trápil a dlhšie nenachádzal recept na umnú a elastickú defenzívu súpera. Prečo?
V prvom rade sme sa zamerali na to, aby sme žiadny gól neinkasovali. Zabúdať sme však nemali ani na útok. Lenže terén nedovoľoval ísť do kombinácií, na ktoré sme zvyknutí. Napokon sme sa gólovo presadili, potom to už bolo lepšie a ľahšie. Pred zápasom nám tréner Komňacký zdôrazňoval, aby sa sme sa hlavne sústredili na štandardné situácie, naše i súperove, pretože tie môžu byť na takomto povrchu rozhodujúce. A vyšlo to.
Autor: -svr-