„Som nesmierne rád, že to máme šťastne za sebou. Napokon sa predsalen ukázal ako rozhodujúci zápas pravdy na martinskom ľade. Svoju úlohu zohral aj bod so Skalicou, ktorý sa nám v tom okamihu málil. Od môjho príchodu domov sme vyhrali s priamym súperom o deviate miesto obidva súboje zhodným výsledkom 3:2, preto si myslím, že sme Martinčanov predstihli oprávnene,“ skonštatoval tesne po poslednom tohtosezónnom hvizde kormidelník MHk 32 Milan Jančuška. Tohto odchovanca mikulášskeho hokeja nenazve nikto z jeho okolia inak ako Čuli. „Nedá mi, musím aj v týchto chvíľach poďakovať vedeniu nášho klubu za pochopenie situácie, ktorá vznikla ihneď po mojom decembrovom nástupe do funkcie. Musel som vzápätí odletieť s reprezentačnou dvadsiatkou na dlhší čas do zámoria. Skutočnú prípravu som s tímom absolvoval až v olympijskej prestávke.“ Milan Jančuška vytvoril v tejto sezóne neuveriteľný unikát. Začal ju na lavičke Martina a skončil ako lodivod Liptákov: „Posledné minúty stáli určite nielen mňa niekoľko rokov života. V závere stretnutia vo Zvolene sme mali informácie, že Skalica o gól prehráva. Po príchode do šatne medzi nás prenikla správa o Jarolínovom góle a výhre Záhorákov v predĺžení. Všetci sme sa tešili ako malé deti.“
V nedeľu sa našťastie naplno potvrdila okrídlená veta, že nie je koniec, pokiaľ nie je koniec a mikulášski extraligisti sa o vlások vyhli zradnej baráži. Dúfame, že to bude dostatočné poučenie do budúcnosti.
