Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Aj vďaka Jessy žijeme naplno

Tanečný súbor Jessy Vavrišovo netreba väčšine našich čitateľov osobitne predstavovať. Pôvodne malý dedinský klub sa za jedenásť rokov svojej existencie rozrástol na vyše sto členov a dnes patrí, vďaka svojim umiestneniam na domácich aj medzinárodných súťažiach, k najúspešnejším tanečným súborom nielen v Liptove, ale aj na celom Slovensku. Ivane Slanej a Alenke Majeríkovej, ktoré stáli spolu s Ľubicou Chlebovou pri zrode klubu a po celú dobu existencie Jessy sú jednými z jeho vedúcich osobností, sme položili niekoľko otázok.

Spomínate si, ako vlastne vznikla myšlienka založiť tento unikátny súbor a ako vyzerali jeho začiatky?
I. S.: Už pred založením Jessy som viedla vlastnú tanečnú skupinu, ktorá sa volala Jessika a fungovala v rokoch 1984 – 1994 v Dome kultúry a Dome armády v Liptovskom Mikuláši. Jessika sa rozpadla potom, ako sme sa s rodinou presťahovali do Vavrišova a dochádzanie za tréningami do Mikuláša sa stalo príliš náročné. Vo Vavrišove som sa zoznámila s Alenkou Majeríkovou a Ľubkou Chlebovou, ktoré si tu stavali rodinné domy približne v tom istom období ako my s manželom. Spriatelili sme sa, zistili sme, že máme veľmi podobné záujmy, a tak nám napadlo, že založíme tanečný krúžok. To bolo v septembri 1994. Začínali sme s 13 deťmi, trénovali sme 2-krát do týždna, priestor na tréningy nám bezplatne poskytol Obecný úrad vo Vavrišove. Hneď s prvou choreografiou “Indiánske rituály”sme v marci 1995 získali tilul Majstra Slovenska. Tento tanec sme vymýšľali a nacvičovali všetky tri spoločne, bola to perfektná tímová práca a jeho úspech bol pre nás veľkým povzbudením. Dnes je už situácia iná. Máme vyše 100 členov a každá z nás pracuje s inou vekovou kategóriou. Ľubka má na starosti detičky v prípravke, tie sú úplne najzlatšie, Alenka vedie deti do 12 rokov a ja sa venujem juniorkám a hlavnej vekovej kategórii a to sú dievčatá nad 15 rokov. Neskôr sme si medzi seba zavolali Evku Karlíkovú (Ohraďanovú), ktorá v roku 2002 založila Súkromnú základnú umeleckú školu v Liptovskom Hrádku.

Pripravovať taký veľký počet mladých tanečníkov na súťaže a vystúpenia, zabezpečovať kostýmy, dopravu, to určite nie je finančne jednoduchá záležitosť. Ako sa vám darí zvládať chod súboru po tejto stránke?
A. M.: Áno, je to dosť náročné. Snažíme sa oslovovať sponzorov, rok čo rok sú to obyčajne tie subjekty. Deti si platia členské poplatky a prispievajú tiež na účasť v súťažiach, takže časť výdavkov je krytá aj touto cestou.
I. S.: Čo sa týka kostýmov, obyčajne vysvetlím svoju predstavu našim kostymérkam Ľubke Uličnej a Janke Brezinovej, najnovšie spolupracujeme aj so Silviou Pilárikovou. Ony mi model nakreslia, ušijú prototyp a po doladení detailov sa podľa neho ušijú ostatné kostýmy. So samotným šitím nám pomáhajú aj zručnejšie mamy našich detí. Taktiež doprava, to je veľmi drahá záležitosť, veď do zahraničia ideme aj dva až trikrát do roka. Ale zatiaľ sa nám darí. Verím, že sponzori budú stáť pri nás aj naďalej, lebo si myslím, že sa im páčime.

Vystúpenia Jessy sú vždy zážitkom a pastvou pre oči nielen pre rodičov mladých tanečníkov, ale aj pre nestranného diváka. Kde beriete inšpirácie pre svoje očarujúce choreografie?
I. S.: Najskôr hľadám vhodnú hudbu. Keď počujem hudbu, ktorá ma zaujme a páči sa mi, okamžite začnem v mysli tvoriť. Už ju nevnímam ako melódiu, ale len ako pozadie choreografie rodiacej sa v mojej hlave. Mňa osobne inšpiruje doslova všetko. Som dosť citovo založený človek, takže moje choreografie sú orientované skôr na emotívne prežívanie a prírodu.
A. M.: Niekedy sú pre nás inšpiráciou samotné deti. Tým, že niečo vymýšľajú počas voľných improvizácií, človek zrazu dostane nápad, ako by mohol tanec vyzerať.

Choreografie tvoríte takpovediac “za pochodu” alebo ich pripravujete v pokojnom prostredí doma?
I. S.: Samozrejme, za pochodu. Hudbu počúvam na tréningu, snažím sa vymyslieť tanečný prvok a jednotlivé ich kombinácie vznikajú potom už priamo pri práci s deťmi. Niekedy deti naznačia pohyb, ktorý ma zaujme a ja si poviem, áno, to je dobré a použijem to.
A. M.: Doma sa choreografia veľmi pripravovať nedá. Občas si človek niečo naplánuje, aby to šlo určitým smerom a nakoniec, keď stoja deti na ploche, vyvinie sa to celé úplne inak.

Rodičia hlavne mladších detí sú vďační za to, že ich potomkom vytvárate priestor na rozvíjanie pohybového nadania a na zmysluplné trávenie voľného času. Deti sú spokojné, prácu v Jessy si jednoznačne pochvaľujú. Ako sa vám darí udržiavať ich stále nadšenie pre tanec?
A. M.: Myslím si, že je to predovšetkým preto, lebo absolvujeme množstvo vystúpení a súťaží, deti sa dostanú do zahraničia, spoznávajú nových tanečníkov. Keď deti vidia výkony iných súborov, hlavne na medzinárodných podujatiach, chcú sa im vyrovnať a to ich ženie dopredu a motivuje, aby sa stále zdokonaľovali.
I. S.: Dobrý pedagóg musí vedieť deti zaujať, musí vedieť prestať v momente, keď sú unavené a ich pozornosť upadá. Najťažšie je to pri nácviku klasiky, lebo tá je pre ne málo zaujímavá, ba povedala by som, až nudná. Vtedy sa im snažíme vysvetliť, aké dôležité je zvládnuť aj tažšie a nezaujímavé techniky, aby bol tanec krásny a čistý.

Pani Majeríková, v súbore tancovali aj vaše dve dcéry Eva a Mária. Hovorili vám niekedy do vašej práce v Jessy?
A. M.: Eva už netancuje asi tri roky. Mia je stále aktívnou členkou súboru, aj keď v súčasnosti študuje tanečný odbor na VŠMU v Bratislave. Kým boli dcéry mladšie, do práce mi veľmi nehovorili. Dnes Mia, keď je doma a má čas, veľmi rada príde na tréning, kde sa snaží odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti mladším dievčatám. Tie ju majú rady a ochotne s ňou spolupracujú. Okrem toho si tvorí choreografie pre svoje vlastné vystúpenia a občas jej dám priestor, aby vytvorila aj nejaké choreografie s deťmi.

Z desiatok súťaží na domácej a zahraničnej tanečnej scéne si súbor Jessy priniesol uznanie a celý rad ocenení. Je medzi nimi také, ktoré je pre vás z nejakého dôvodu výnimočne vzácne?
A. M.: Všetky ocenenia sú pre nás vzácne, hlavne tie zo zahraničných podujatí. Veľkým úspechom je už aj to, keď sa deti v medzinárodnej konkurencii dostanú do finále. Osobne si najviac cením medailu za 3. miesto s formáciou Maliari, ktorú sme si vytancovali v roku 2002 na MS v Nemecku.
I. S.: Ja mám tiež radosť z každého umiestnenia. Ale za svoje doteraz najvydarenejšie dielo považujem choreografiu Matky, s ktorou sa juniorky umiestnili v roku 2004 na 3. mieste na ME v Maďarsku a neskôr s ňou získali aj striebornú medailu na Svetovom pohári v Nemecku.

Môžete nám prezradiť, na aké súťažné podujatie sa pripravujete v tomto období?
I. S.: 8. apríla nás čakajú Majstrovstvá SR v Šali, kde budeme bojovať s formáciou Who is it? v hlavnej vekovej kategórii, teda s dievčatami nad 15 rokov. Práve dnes som prvý raz videla kostým k tejto choreografii a musím povedať, že sa mi veľmi páčil. Celkove som s choreografiou spokojná. Myslím, že sa mi podarila, takže sa už teším na súťaž. Uvidíme, ako to dopadne.
A. M.: O mesiac neskôr, 5. -7. mája, sa stretnú všetky ostané vekové kategórie u nás na veľkom podujatí v Liptovskom Hrádku. Tu budeme s ostatnými klubmi bojovať o tiluly a nominácie na ME, ktoré sa uskutočnia v septembri v maďarskom Dunajuvarosi a na MS, ktoré prebehnú v novembri v nemeckom meste Riesa.

Obe ste zamestnané ženy, matky, manželky. Takmer dennodenne vediete tréningy, pravidelne sa so súborom zúčastňujete tanečných súťaží, niektoré dokonca samy poriadate, tvoríte choreografie, s Jessy prijímate pozvania na rôzne spoločenské podujatia. Ostáva vám pri tom všetkom čas aj na seba a nejaké iné záujmy okrem tanca?
A. M.: Iné záujmy? My sme s tým tancom tak úzko späté, že na iné záujmy naozaj nemáme čas. Ja zájdem občas do fitness centra, niekedy plávať, ale to sú skôr relaxačné záležitosti.
I. S.: Času naozaj nie je nazvyš. Ja osobne sa nezastavím, mám veľký dom, záhradu, psa. Syn je už viac-menej samostatný, ale treba sa mu venovať. Každú voľnú chvíľu využívam na šport, lyžovanie, chodím do hôr. Som typ človeka, čo nedokáže nečinne hlivieť. Ja si vôbec neviem svoj život bez Jessy, bez tréningov, bez tanca predstaviť. Nie je to síce život jednoduchý, ale aspoň nie je nudný. Človek musí stále na sebe pracovať, vymýšĺať nové veci, nacvičovať s deťmi. Pred súťažou máme nervy, či sa vystúpenie podarí, ako to celé dopadne, ale potom, keď príde úspech a my vidíme, ako sa deti radujú, aké sú šťastné, je to nádherný pocit. Život nám síce uteká veľmi rýchlo, ale cítime, že má zmysel, a že aj vďaka Jessy žijeme naplno.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 558
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 194
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 253
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 413
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 599
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 078
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 952
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 295
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 080
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 906
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Už ste čítali?