Ján Chebeň z Pavlovej Vsi sa minulý utorok chystal na cestu do Liptovského Mikuláša obzvlášť dôkladne. Nášmu vytrvalému dopisovateľovi pozvanie do redakcie vŕtalo v hlave. Do mesta vždy chodí upravený, no tento raz stál pred zrkadlom oveľa dlhšie. Vraj ma budú fotografovať, povedal manželke, ktorá si ho doberala, že sa chystá ako na veľkú slávnosť. Plná zvedavosti prišla v ten deň na naše pozvanie do redakcie aj Mikulášanka Oľga Srpoňová. Ohníčky očakávania v očiach našich hostí sa rozhoreli ešte viac, keď sme im ďakovali za spoluprácu a dobré tipy na články s témami, ktoré sa dotýkajú širokej verejnosti.
Za slovami uznania nasledovala naša pozvánka na obed do neďalekej reštaurácie, kde náš čakal slávnostne upravený stôl. Pani Oľga nás okrem iného zaujala tipom na článok o nekvalitnom až nepozerateľnom televíznom obraze. „Krátko po uverejnení článku sa obraz veľmi zlepšil, počas olympiády bol ako fotografia,“ pochválila reakciu prevádzkovateľa káblovej televízie na uliciach Stodolova, Guothova a Čsl. brigády. Jej susedka Viera Spilá sa v meste stretla s firemným údržbárom káblových rozvodov pánom Hrnčiarom a ocenila kvalitu obrazu. Vraj odvetil, že mu to dalo poriadne zabrať, ale už to bude v poriadku. „Nie je, od včerajška sa obraz opäť veľmi zhoršil,“ smutne konštatovala pani Oľga. Rozčarovaná je aj z nevraživosti niektorých susedov, ktorí sa na nešváry ponosujú na priedomí, ale o ich zverejnenie sa nepričinia, ba kritičku neporiadku vysmievajú a znevažujú.. „To poznám, aj ja sa s tým stretávam. Načo vraj do všetkého zapáram,“ pridal sa pán Ján. Obaja sa ale zhodli, že nič z toho, čo občana trápi a s čím nie je spokojný, netreba pretriasať len doma alebo v krčme, ale je potrebné povedať to nahlas a na správnom mieste.
Podľa oboch je problém planý strom, ktorý, keď si ho ľudia nevšímajú, košatie na ich úkor. Pán Ján vo svojich príspevkoch často poukazuje na neprístojné správanie sa niektorých úradníkov a lekárov. Jeden mu vraj povedal, že veľa jeho rovesníkov živorí na vozíčku, jemu nohy ešte slúžia, nech si teda neťažká a nedožaduje sa intenzívnejšieho liečenia. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v L. Mikuláši ho vraj jedna z tamojších pracovníčok poúčala, že „vy ste si určite s manželkou prisahali vernosť, tak sa toho musíte aj držať a nielen využívať štát, aj ostatní chcú žiť a dostávať kompenzácie“. Takto podľa neho reagovala úradníčka, keď žiadal o vysvetlenie, prečo namiesto možných šesť tisíc kompenzačných príplatkov mu úrad vyrubil iba 1128 korún. Člen krajského a okresného výboru Jednoty dôchodcov Slovenska si takéto úradnícke prešľapy nenecháva pre seba. Zverejňuje ich hlavne kvôli tomu, aby si netaktní úradníci vstúpili do svedomia a pristupovali najmä k starším a invalidným občanom slušne a s porozumením pre ich ťažkosti. Ďalšiu úradníčku musel vraj o tlačivo prosiť trikrát. Dostal ho údajne aj s komentárom „zbytočne ma zdržujete, keď pripravujem správu pre riaditeľa. Aj tak nič nedostanete!“. J. Chebeň zdôraznil, že na tomto úrade pracujú aj úradníčky s veľkým pochopením pre strasti starších ľudí, menoval pani Urbanovičovú, Húlekovú a Sabakovú.
Ako vysvitlo z rozhovoru, obaja naši utorkoví hostia považujú v živote za najdôležitejšie zdravie, dobré medziľudské vzťahy a ochotu pomáhať blížnym. Boli sme zvedaví na ich najkrajší zážitok. Pán Ján nosí v srdci hlavne spomienku na narodenie sa prvého dieťaťa, na príchod ktorého čakali manželia trinásť rokov. Aj pani Oľga označila za svoj najkraší zážitok chvíle, keď si na hruď privinula dieťa. Čo ich najviac zraňuje? Závisť a chladné srdcia. „Teraz o smutných veciach nehovorme,“ nástojili obaja a viackrát zdôraznili, že redakčný obed je pre nich veľmi milým prekvapením a zážitkom ako z krásneho sna, na ktorý nikdy nezabudnú. Už teraz sa redakcia teší na reprízu obeda. Šancu na pozvanie má každý čitateľ, ktorý naše poznanie obohatí o námet na článok.
