Centrum voľného času (CVČ) Lienka v Liptovskom Hrádku vytvára podmienky, organizuje a zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu záujmovú, rekreačnú a športovú činnosť pre deti a mládež v priebehu celého kalendárneho roka, vrátane školských prázdnin. Dôraz kladie najmä na realizáciu programov a projektov orientovaných na prevenciu a ochranu detí a mládeže pred sociálno-patologickými javmi a potláčanie ich vplyvov, hľadá nové formy spolupráce detí a mládeže s miestnou samosprávou, usiluje sa o rozvoj informačných a poradenských služieb a vytvára predpokladov pre aktívnu spoluprácu všetkých subjektov, ktoré sa zaoberajú problematikou voľného času detí a mládeže v mestách, obciach a regiónoch. Toľko informácie z internetovej stránky zariadania. O tom, čo trápi a teší zamestnancov CVČ, sme sa porozprávali s jeho riaditeľom Igorom Žiakom:
„Vrátil som sa z porady riaditeľov centier voľného času z Oravy a Liptova, kde sme riešili spoločné problémy. Zmenili sa totiž podmienky, sme právnym subjektom, zmenil sa tok financií, naším zriaďovateľom je mesto Liptovský Hrádok, ktoré má len dve základné školy. Preto som sa v rámci záujmovej činností orientoval aj na obce horného Liptova, naši zamestnanci pracujú po dedinách ako vedúci krúžkov. Táto práca priniesla aj problémy, s ktorými sme nerátali. Týkajú sa financií. Normatív na dieťa platí zo štátu v rámci podielových daní – pri počte vyše tisíc detí je to dosť slušný balík peňazí, ktorý by mal slúžiť na mimoškolskú činnosť detí. Poskytujeme služby pre deti a rodičov, sme rozpočtová organizácia, ktorá má stanovené štátom robiť služby za poplatky. Podľa metodiky Ministerstva školstva SR bolo do vlaňajšieho roku celkom prijateľné zápisné stopäťdesiat korún ročne. Od vlani je stanovený minimálny poplatok päťdesiat korún mesačne na dieťa, tým sa zvýšili poplatky až na päťsto korún ročne, čo je v tomto regióne, kde je vysoká nezamestnanosť, veľa. Riešili sme to aj splátkovým kalendárom, no z našich pedagogických zamestnancov sme urobili takto len akýchsi vyberačov peňazí. Je to nedôstojné.“
Vidíte východisko z tejto situácie?
„Navrhujem vyberať poplatky dvakrát ročne, to znamená, za prvých päť mesiacov v starom kalendárnom roku a za druhých päť mesiacov v novom kalendárnom roku. Tým naplníme aj zákon o účtovnej agende v rozpočtových organizáciách, ktorý neumožňuje presun finančných prostriedkov zo starého roka na nový kalendárny rok. Pri zápise do záujmového útvaru dostane rodič spolu s prihláškou šek, pomocou ktorého zrealizuje zápisné.“
Už druhý rok fungujú vzdelávacie poukazy v školách, máte s nimi skúsenosti?
„Vzdelávacie poukazy umožnili najmä školám rozvíjať záujmovú činnosť, a zároveň dali riaditeľom škôl do rúk obrovský finančný potenciál, ktorým narábajú podľa metodiky, ale peniaze na mimoškolskú činnosť mohli byť využité inde. Myslím si, že je to nešťastné riešenie. Vzdelávacie poukazy sú určené na mimoškolskú činnosť, ale legislatívne umožňujú riaditeľom škôl rozhodnúť, ako s peniazmi za poukazy naložia. Majú tri možnosti – využiť ich na prevádzkové náklady, na mzdy a na záujmovú činnosť. Pre CVČ prinášajú okrem želateľného konkurenčného prostredia aj úbytok detí a pre niektoré centrá na Slovensku znamenali dokonca ich zánik, bola to pre ne medvedia služba od štátu. Z môjho pohľadu je navyše prostredie škôl pre mimoškolskú činnosť detí nezdravé, veď takto deti trávia v škole až šesťdesiat percent svojho času a nie každý učiteľ vie robiť pedagogiku voľného času. Často je škola pre dieťa stresujúcim prostredím, najradšej by z nej zdrhlo – veď tak sme to robili aj my, aj naše deti. Prečo ho teda ešte nútiť ostávať v škole aj po vyučovaní? A povedzme si, veľakrát sa krúžok mení na doučovacie hodiny, ak ho vedie učiteľ. Asi pred tromi týždňami som bol v Liptovskom Mikuláši na stretnutí odborárov. Tam ich predseda Ján Gašperan predstavil nový návrh platovky, v ktorej sa počíta s tým, že učitelia budú robiť záujmovú činnosť v školách za šesťsto korún mesačne. Čo budú vlastne učitelia robiť? Učiť či viesť záujmové útvary?“
Nedajú sa vzdelávacie poukazy použiť na záujmovú činnosť v centrách voľného času?
„Pre nás je obrovskou nevýhodou, že sa nedajú použiť napríklad ako zápisné. Ak by to tak šlo, bolo by to výhodné pre rodičov. Ja nepotrebujem vzdelávacie poukazy na prevádzkové náklady a mzdy. Z rozpočtu toto všetko vykryjem a ešte sa nestalo, žeby mnou navrhovaný rozpočet neschválili. Keď má mesto CVČ ako naše, je priam nehospodárne, ak mimoškolskú činnosť robia školy a organizácia, ktorá je na to pripravená, má existenčné problémy. Navyše – mesto Liptovský Hrádok je malé, rozrastá sa len cez školský rok. Prichádzajúce deti sem nosia aj nežiaduce prvky veľkomiest, ako sú drogy, alkoholizmus, nacionalistické zmýšľanie... Spolu s mestskou políciou realizujeme projekt Bezpečné mesto Liptovský Hrádok, do ktorého sa aktívne zapojí až šesťsto detí a vedie ich okruh profesionálov. Výborná je v tomto projekte spolupráca stredných škôl a ich protidrogových koordinátorov. Neustále mám však pocit, že sme sa ešte stále nenaučili zodpovedne vykonávať prevenciu, nevieme do nej investovať, aj napriek tomu, že máme pre ňu vytvorené fantastické podmienky. Keď však ide do tuhého, sme schopní vynaložiť trojnásobok na represiu. Má to logiku? Nevieme oceniť mravenčiu prácu.“
Pre aký počet detí pripravujete záujmovú činnosť?
„Máme takmer šesťdesiat záujmových útvarov, v ktorých pracuje vyše osemsto detí. Je to priama a pravidelná záujmová činnosť, ale ďalších dvestopäťdesiat detí sa zapája do spontánnej a príležitostnej činnosti. Vychádzame tak v ústrety tým deťom, ktoré nechcú pravidelne pracovať v záujmových útvaroch, ale prichádzajú nepravidelne. Pre ne máme zriadené oddelenie, ktoré má na starosti profesionálna pracovníčka Jarmila Dvorská.“
V čom vidíte hlavú úlohu činnosti centier voľného času?
„CVČ je nadstavba, jeho úlohou nie je vzdelávať a učiť, ale vytvárať podmienky na zmysluplné využívanie voľného času detí, je to orientácia na budúcnosť, na budúce povolanie detí, na ich ďalší život. Našou snahou je vyplniť im kvalitne voľný čas. CVČ má teda všetky predpoklady, aby zastrešilo mimoškolskú činnosť mnohých detí. V tomto prípade však netreba pozerať len na peniaze. Na deti číha veľa nebezpečenstiev, ktoré ani nevieme zhodnotiť. Preto by mali CVČ mať zelenú, preto by mal byť iný prístup orgánov k tomuto zariadeniu. Máme fantastické podmienky pre šport, turistiku, v samotnom CVČ pracuje šesť oddelení, pretože si myslíme, že v súčasnosti netreba robiť represívne, ale preventívne, aby sme viedli deti k šťastnému životu.“
Autor: DagmaRA
