Ružomberok – „Keď som pred štyri a pol rokmi prišiel do Ružomberka, pracoval som pri mládeži,“ vracia sa trochu späť súčasný tréner brankárov A mužstva MFK Milan Penksa. „Na jednom tréningu starších dorastencov si ma všimol vtedajší tréner áčka Mikuláš Komňacký a ponúkol mi spoluprácu. Odvtedy som pri prvom mužstve. Zároveň mám na starosti aj mládežníckych brankárov od staršieho žiactva až po starší dorast.“
Penksa, rodák z Veľkého Krtíša, strávil počas svojej aktívnej činnosti najviac sezón, osem, v bráne Spišskej Novej Vsi, kde chytal vtedajšiu I. SNL. Dostal sa aj do Slovana Bratislava, ale tvrdí, že pri Alexandrovi Vencelovi, staršom, sa nechytil. Na Slovensku zavesil brankársky dres na klinec vo svojich tridsiatich dvoch rokoch. Za B tím rakúskeho SV Horn však nastupoval až do svojej päťdesiatky. „Ako tréner som pôsobil vo viacerých mužstvách na úrovni tretej a štvrtej ligy,“ vraví dnes 55 – ročný muž. „Brankárskym špecialistom som sa stal až neskôr. Začalo sa to počas môjho trénovania v Nemecku a Rakúsku. Aj keď finančne výhodnejšie je viesť mužstvo, rozhodol som sa pre túto cestu a ešte som to neoľutoval.“
Milan Penksa nevnikal do tajomstiev svojho trénerskeho remesla pri žiadnom odborníkovi. Skôr bol akýsi samouk, ktorý na sebe tvrdo pracoval, a aj pracuje. „Získaval som informácie, dával ich dokopy a zároveň aj selektoval. Kde – čo som si preštudoval a najmä učil sa pri sledovaní samotných futbalových zápasov, či už na vlastné oči alebo v televízii.“
Pol hodinu pred oficiálnym začiatkom tréningu mužstva začína Penksa s brankármi. Venuje sa im hodinu a štvrť. Potom jeho ovečky pokračujú v tréningu s ostatnými spoluhráčmi. „Snažím sa, aby bol každý tréning iný, zaujímavý a pestrý. Ten predchádzajúci vždy roztrhám. Samozrejme, sú niektoré činnosti, ktoré nemožno opomenúť a musia sa opakovať. Pri tvorbe tréningovej jednotky vychádzam predovšetkým z chýb, ktorých sa brankári dopúšťajú. Nezabúdam ani na pekné a vydarené zákroky, ktoré som mal možnosť vidieť.“
V Komňackého družine má Penksa na starosti trojicu brankárov – Ľuboša Hajdúcha, Mateja Šavola a Romana Smiešku. Na ich adresu hovorí: „Už pred rokom som povedal, že Ľuboša by som nemal problém postaviť ani do brány FC Barcelona. Jeho vnútro je typicky brankárske. Má nervy zo železa a o nejakej tréme, či strachu, nemôže byť v jeho prípade ani reč. Navyše je na seba veľmi zodpovedný a náročný. Šavol a Smieška sú talentovaní chlapci. Maťovi chýba trošku výška, inak by sa vyrovnal aj Hajdúchovi. Roman má ešte určité rezervy, o ktorých vieme a pracujeme na nich. Oboch chalanov trénujem už od žiactva. Som rád, že na nich vidno výkonnostné napredovanie prakticky zo dňa na deň. Aj v prípravných zápasoch počas zimy, keď bol Hajdúch zranený, si zastali svoje miesta.“
