Viete, že motýle a včielky v zime nespia? Neveríte? Pozývame vás na návštevu dvoch tried do Materskej školy Nábrežie 4. apríla v Liptovskom Mikuláši a uvidíte.
S korytnačkou Bertou
V motýlikovej triede pod starostlivým dohľadom Dášky Komendákovej a Zuzky Adzimovej pracujú štvor- a päťročné deti podľa environmentálneho projektu Poznaj a chráň. Učia sa citlivo a systematicky poznávať životné prostredie, chrániť ho, a tak prehlbovať vzťah samých k sebe i k iným ľuďom. „Snažíme sa na deti pôsobiť tak, aby dokázali vnímať svoje okolie, obdivovať a chrániť prírodu a to, čo nám príroda ponúka, efektívne využiť pre naše zdravie a šťastný život,“ hlásajú učiteľky a usilujú sa, aby deťúrence navštívili čo najviac zaujímavých výstav, aby spoznávali prírodu a jej zákonitosti podľa svojich schopností. Počas celého roka sa starajú o korytnačku Bertu a fialky, ktoré si posadili. A ako sa páči v škôlke korytnačke Berte? Prečítali sme si v občasníku Škôlárik: „Cez týždeň mi je v škôlke veselo, ale v sobotu a v nedeľu som smutná, lebo ostávam sama. Preto Dáška so Zuzkou vymysleli, že budem chodiť cez víkendy k deťom domov, aby mi ukázali, kde bývajú, ako sa doma hrajú, kam s rodičmi chodievajú a či poslúchajú. Beriem si so sebou aj zošit, kde mi mamičky a ockovia napíšu, čo zaujímavé s deťmi zažijem a Dáška so Zuzkou v rannom kruhu deťom príbehy v škôlke čítajú.“
Nech sa deň vydarí
Zuzka Trukvalterová, Hanka Chrenková a Ľubka Lakotová majú pod palcom regionálnu výchovu v triede so symbolom včielky. Vo včielkovej triede sa tri a polročné deti zoznamujú so životom, ľudovými tradíciami a zvykmi Liptova aj sprostredkovane cez stálu expozíciu Rázusovie domu a cez tvorbu spisovateľky Márie Rázusovej – Martákovej. Táto autorka detskej literatúry sa narodila neďaleko tejto materskej školy, v starej časti mesta Vrbica v chudobnej roľnícko–garbiarskej rodine. Napísala veľa rozprávok, básní a riekaniek pre deti. Námety pre svoju prácu čerpala zo života, ktorý prežila na brehu Váhu, vo Vrbici. Ale v rámci projektu Regionálna výchova deti získavajú aj vzťah k rodnej zemi, k rodnej reči, k prírode, pretože tradície nášho ľudu sú hlbokou studnicou múdrosti našich predkov a roky sa prenášajú z generáciu na generáciu ako najkrajšie dedičstvo. V rannom kruhu sa deti so svojimi učiteľkami rozprávajú o všetkých aktivitách, ktoré spolu robili, hovoria si, čo sa tomu-ktorému páči, čo nepáči, na záver posedenia si povedia: „Nech sa nám dnes darí, nech sa nám deň vydarí.“
Krása spoločnej hry
Niekoľko slov na záver článkov o „svojej“ materskej škole pridáva jej riaditeľka Ľubica Lakotová: „Naše úsilie smeruje pri každodennej práci i aktivitách s deťmi k rozvoju ich osobnosti, ich sociálno-emocionálnemu, fyzickému, intelektuálnemu rozvoju v súlade s vekovými a individuálnymi osobitosťami. Všetky aktivity, ktoré v materskej škole realizujeme, sú na základe zážitkového učenia, čiže všetko si deti prežijú, a preto je pre nás výsostne aktuálny odkaz J. A. Komenského: „Povedz mi niečo – a ja to zabudnem. Ukáž mi niečo – a ja si to budem pamätať. Dovoľ mi vyskúšať si to – a ja to budem ovládať.“ Život v materskej škole je neustále sa odohrávajúci proces, do ktorého v konštruktívnej spolupráci sú zapojení rodičia, priatelia školy, ale aj výchovno–vzdelávacie inštitúcie. Našou snahou a naším cieľom je, aby sa poznávanie sveta v podmienkach našej materskej školy stalo napínavou a krásnou spoločnou hrou detí, učiteliek a rodičov.“
