„Detičky, a vy prečo nespíte?“ spýtali sme sa asi desiatich detí v Materskej škole T. Vansovej na Rachmaninovom námestí v Liptovskom Mikuláši krátko popoludní, keď ostatné deti v spálni snívali sníčky v rámci poobedňajšieho odpočinku. Deti v triede nám pohotovo odpovedali: „Lebo sme hore.“
Ako sme sa dozvedeli od učiteľky Viery Moravčíkovej, jedným zo špecifík tejto materskej školy je, že deti z tretej triedy, ktoré neradi spia, učiteľky do toho nasilu nenútia. Aby sa malí „nespáči“ v postieľkach „neošívali“ využijú učiteľky tento čas na zamestnanie s nimi. V čase našej návštevy minulý týždeň vystrihovali a zliepali ovečky už na sviatky jari.
Tri triedy Materskej školy T. Vansovej navštevuje bezmála šesťdesiat detí. Triedy aj pani učiteľky sú farebne odlíšené, aby sa, najmä menšie deti, vedeli orientovať. Prváci sú slniečka, teda žltí a pani učiteľka má žlté tričko. Červení druháci sú motýliky s pani učiteľkou v červenom tričku a napokon tretiaci s pani učiteľkou v zelenom tričku sú ďatelinky.
Ekovláčik – separáčik
Symbolom škôlky a možno aj budúcim logom, keď sa materská škola pretransformuje na privátnu, je stonožka. Prečo práve ona? Dozvedeli sme sa, že, kde stonožka prebýva, tam sa zdravo nažíva. Materská škola je zameraná na environmentálnu výchovu, ktorú systematicky u detí rozvíja. Na chodbe sme si všimli ekovláčik – separáčik. „Podľa farby vozňov deti do nich separujú odpad – papier, plasty a sklo. Takto v nich od malička rozvíjame vzťah k životnému prostrediu, k tomu, že suroviny z odpadu možno aj ďalej využiť. Sami si to názorne vyskúšajú, keď na Deň Zeme budú skladať a zliepať z vytriedených plastových fliaš nejaké zvieratko,“ povedala nám Viera Moravčíková.
Lívia Krajčušková, pani učiteľka v zelenom tričku ešte dodala, že separovaním sa v ich materskej škole environmentálna výchova u detí nekončí. Naopak, keď zmizne z ich školského dvora sneh, začnú sa starať o svoje políčko. „V rámci krúžku malých záhradkárov tam deti budú siať a sadiť zeleninu a okrem záhradkárskych zručností tak získajú aj prehľad ako jednotlivé rastlinky rastú, dozrievajú a potom sa úroda pozbiera,“ vysvetľuje Lívia Krajčušková. Deti tak nielen zaujímavo, ale aj užitočne strávia pobyt na čerstvom vzduchu.
Veľký záujem o krúžky
Okrem krúžku malých záhradkárov v škôlke majú aj dramatický krúžok, hudobno-pohybový, výtvarný, učia cudzie jazyky a môžu absolvovať aj predplaveckú výchovu. To všetko, samozrejme, okrem pravidelného celodenného programu pod dohľadom pedagogických pracovníkov. O krúžky majú deti veľký záujem a niektoré museli rozdeliť na skupiny, aby vyhoveli všetkým. Niektoré deti navštevujú aj viac krúžkov.
Učiteľky v materskej škole sú tvorivé, pre deti vymýšľajú stále nové aktivity, aby do ich škôlky chodili radi. Podnety im poskytujú aj samotné deti podľa ich záujmov. Na stenách tried i šatní je veľa maľovaných a kreslených obrázkov, ozdôb k rôznym príležitostiam. To všetko nakreslili, vystrihli a vyrobili deti. „Všetky práce, ktoré deti od prvej až po tretiu triedu urobia im odkladáme a keď odchádzajú do školy, krásne vidno ich vývoj. Výhodou našej materskej školy je tiež to, že triedy sú navzájom prepojené. Takže deti zo všetkých tried sa navzájom stretávajú, poznajú učiteľky z iných tried a ľahšie sa im prechádza do vyšších tried.
Čo sa deťom páči?
Opýtali sme sa detí, čo sa im v materskej škole páči.
Lucinka Čajková nám povedala: „Veľmi sa mi páči na výtvarnom aj na hudobno-pohybovom krúžku. Na výtvarnom kreslíme a robíme všelijaké ozdoby. Páčilo sa mi, keď sme robili masky. Pomáhajú nám aj pani učiteľky a na pohybovo-hudobnom nám zasa hrá pani učiteľka na klavíri.“ Pridala sa aj Miška Duchovná: „Na hudobnom-pohybovom krúžku máme sukničky, ktoré sa nám pri tancovaní krásne točia. Páči sa mi aj spúšťanie na klzáku na dvore, keď je sneh. A keď sneh nie je, tak sa tam hráme. A tiež, keď chodíme do galérie a tam kreslíme, alebo pozeráme rozprávky a páčia sa mi tam všetky obrazy.“
Maťko Kordoš zasa priznal: „Rád by som chodil na výtvarný krúžok. Najskôr som sa naň neprihlásil, lebo som si myslel, že ma to nebude baviť. Ale keď vidím, čo tam moji kamaráti robia, tak by som sa chcel prihlásiť. A naučil som sa s tetou logopedičkou čisto rozprávať, tak mi povedala, že už k nej nemusím chodiť.“ Maťko síce zaváhal, keď sa do výtvarného krúžku neprihlásil, ale pani učiteľky mu sľúbili, že sa môže prihlásiť aj dodatočne. A logopedická starostlivosť je tiež tejto materskej škole samozrejmosťou. A ako sa zdá, podľa Maťka aj iných detí, ktoré nám ukázali ako sa naučili hovoriť napríklad r, aj úspešná. Maťko nám ešte povedal aj zopár anglických slovíčok, ktoré sa v škôlke naučil. Kristínka Hybianová si tiež pochvaľovala hudobno-pohybový krúžok, ale aj to, že im pani učiteľky čítajú na pokračovanie. A má rada knižky, ktorých je v triedach dosť.
Tešia sa na policajtov
Deti sa tak rozrečnili, že sme už ani nestihli zaznamenať, ktorému sa čo najviac páči. Nielen chlapci, ale aj niektoré dievčatká, boli nadšení z návštevy mestských policajtov, ktorí im porozprávali, ako sa majú bezpečne správať na sánkovačke pri ceste, po ktorej premávajú autá, alebo čo majú robiť, keď stretnú túlavého psíka. Veľmi sa tešia, keď im niekedy opäť prídu muži, resp. ženy v čiernych uniformách porozprávať o bezpečnosti na bicykloch.
Na najbližšie týždne už majú v materskej škole naplánované veľkonočné trhy, na ktorých si rodičia môžu kúpiť niektorý z „jarných“ výrobkov ich ratolestí, alebo akcie ku Dňu Zeme či Dňu matiek. Keby sme chceli popísať o všetkých aktivitách a zaujímavostiach z tejto materskej školy, potrebovali by sme ešte veľmi veľa novinového papieru. Lepšie je však raz vidieť, ako niekoľkokrát čítať. A tak sa v materskej škole s logom stonožky a vlastnou škôlkarskou hymnou potešia, keď k nim príde čo najviac detí. Nech je v nej nielen päťdesiat párov nôh, ako má stonožka, ale aj oveľa viac.
