Na niekoľko dní som potreboval schovať do garáže auto, nuž som navštívil priateľa, o ktorom viem, že garáže má aspoň tri. Keď som sa popri množstve krabíc uložených v chodbe pretlačil do jeho kancelárie, ospravedlnil sa mi, že nemá kde uložiť kartóny s cigaretami, s ktorými zásobuje štyri svoje novinové stánky v Ružomberku. S garážou som nepochodil, vraj ich má všetky zaplnené prepravkami a škatuľami s alkoholom pre tri „búdy“ s potravinárskym tovarom rozmiestnené v rôznych častiach mesta. V duchu som si hovoril – môj priateľ asi zaspal dobu, veď dnes nie je problém nakúpiť akýkoľvek tovar v priebehu niekoľkých minút povedzme cez internet a v ten istý deň ho dodávateľ dovezie priamo do predajne. Mýlil som sa – môj priateľ nezaspal dobu, ale správal sa veľmi pragmaticky. K tomuto záveru som došiel po prečítaní jednej jedinej noticky v novinách - Za sedemapolpercentným medziročným rastom hrubého domáceho produktu v minulom roku nemusela stáť len skutočná rastúca výkonnosť ekonomiky, ale aj iné faktory. Zrejme to bolo predzásobenie, predovšetkým cigaretami, ale aj liehovinami. Od januára sa totiž zvyšovali spotrebné dane na tabakové výrobky a liehoviny. V snahe platiť nižšiu daň a udržať staré ceny sa predajcovia predzásobili, čo zvýšilo v závere roka podľa ministerstva financií výber spotrebných daní o 4 až 5 miliárd korún. Bublina o slovenskom Švajčiarsku či o Švajčiarsku na Slovensku teda znovu spľasla. Slovensko nie je lídrom stredoeurópskych krajín na vzostupnej ekonomickej krivke, naša ekonomika, drastické reformy nie sú pre ostatných príkladom. My len tupo zvyšujeme ceny, obchodníci sa predzásobujú... A v konečnom dôsledku na to znovu doplatia spotrebitelia, pretože obchodníkom sa raz zásoby minú a my budeme platiť viac. Tento model, priznajme si, nemá nič spoločné so zdravou, napredujúcou ekonomikou, ktorou sa hrdíme.
