V šiestom vydaní MY, ktoré si mimochodom ako správny Lipták pravidelne kupujem, som si prečítal článok od Pavla Lukača Čertovsky dobrý výlet na Čertovicu a neostalo mi iné ako uviesť veci na pravú mieru. Posielam vám teda pravdivú avšak skôr komickú ako rozhorčenú reakciu Správy Národného
parku Nízke Tatry. Bol by som rád ak by sa našiel priestor aj na názor „obvineného“ nielen žalujúceho.
Čkanie na počkanie...
V poslednej dobe je to asi móda písať do novín. V poslednej dobe je to asi móda byť nahnevaný na celý svet. Čítal som článok „ Čertovsky dobrý výlet na Čertovicu“ a môj prvý dojem bol jednoznačný. Načo tam ten chudák vôbec liezol. V príbehu chýbala už len Horská služba a kapitola „Ako dlho som čakal na záchranu“. Ak by mňa, nedajbože, postretol podobný deň, tak z postele ani nevyliezam. Prípadne si po absolvovaní podobného prežitku namiesto písania do regionálneho periodika nájdem nejaký dutý priestor, do ktorého mi vojde hlava a rozpoviem bútľavej vŕbe, od čoho ma srdce boli. Ušetrím tým tento svet od ďalšieho výkriku do tmy. A hlavne nezdvihnem adrenalín ďalším x ľudom, ktorí sa nespravodlivo ocitli na čiernej listine pisateľa.
Pre objasnenie. Správa Národného parku Nízke Tatry sa ocitla v spomenutom optimisticky ladenom príbehu jednoznačne omylom. Totiž aj keď je zvykom, že postava blbý ochranár nesmie v podobných dramatických príbehoch chýbať, možno opätovne konštatovať, že sa niekto riadne pošmykol na vlastných jedovatých slinách. My sme totiž v máji tohto roku súhlasili s udelením výnimky na spracovanie kalamity v priestoroch turistického chodníka v doline Štiavnica NPR Ďumbier a ja osobne som spolu zo zástupcami dotknutého vlastníka a užívateľa predmetné miesta na spracovanie vyznačil. Podľa informácie od rangera, ktorý predmetný úsek pravidelne monitoruje, bola kalamita spracovaná. Jednoduchá a jasná informácia. Otázne však ostáva, ako to korešponduje s príbehom pisateľa. A ak sú vývraty po kalamite spracované, kde sa potom dotyčný pisateľ trikrát zapichol? Možno predsa len ostal ležať v posteli....
