Každý rok kúpi veniec a 14. marca s ním kráča do Ondrašovej. Nie na cintorín, ale k pamätníku Žiadostí slovenského národa. Chodí sám. Matičiari chodia s vencom k pamätníku v máji, v deň vyhlásenia Žiadostí. Ale on chodí 14. marca v deň vyhlásenia prvého Slovenského štátu. Volá sa Kazimír Krivoš a je predsedom okresnej pobočky Zväzu protikomunistického odboja v Liptovskom Mikuláši. Spýtali sme sa ho, prečo: „ Pretože Slováci mali konečne po vyše tisíc rokoch svoj vlast ný štát, po ktorom tak veľmi túžili. Uznalo ho 39 štátov vrátane Francúzska, Veľkej Británie aj Sovietskeho zväzu. Tu, pri pamätníku Žiadostí slovenského národa sa Slováci 11. mája 1848 prvýkrát na celonárodnom zhromaždení deklarovali ako národ slovenský.
Preto sem každý rok už od deväťdesiateho roku nosím veniec. Predtým som nesmel, lebo by ma zatkli,“ povedal čerstvý dôchodca a pokúšal sa veniec zavesiť. Ale nemal na čo. „Vlani tu bol kliniec, ale už nie je. Možno ho niekto ukradol aj s vencom, ktorý som naň zavesil. Keď som išiel okolo asi za tri dni, už tam nebol,“ skonštatoval K. Krivoš, ale vynašiel sa. Aj keď nefajčí, mal pri sebe zápalky. Vopchal ich medzi škáry a veniec zavesil.
Zaujímal nás názor okoloidúcich. Spýtali sme sa: Myslíte, že by sme si mali pripomínať výročie vzniku prvého Slovenského štátu, ktorý bol vyhlásený 14. marca 1939 a ktorého prezidentom bol Jozef Tiso?
Karol Špánik, dôchodca: Mal svoj význam, svoje plusy aj mínusy. Oslavovať ho nemusíme, ale pripomenúť by sme si to mali, lebo je to súčasť našej histórie. Aj mladá generácia musí vedieť, že existoval.
Zuzana Kandlerová, právnička: Nie, aj keď mal svoju historickú úlohu, spája sa fašizmom a ten si určite nebudeme pripomínať.
Pavel Tomčík, herec, režisér: I keď som mladý a v tom období som nežil, myslím si, že by bolo dobré si to pripomínať, lebo akýkoľvek ten štát bol, bol to prvý slovenský samostatný štát.
Tibor P., manažér: Samotná oslava formou manifestácie, pochodov či niečoho masového, čo prinúti ľudí nad tým uvažovať, už neexistuje. Štátny sviatok určite nie, to, že to bude napísané červenými písmenami v kalendári áno. Myslím si, že by sa to malo preniesť skôr do škôl a v školách by v tento deň mali jednu, dve vyučovacie hodiny alebo celodennú debatu venovať tejto téme, oboznámiť žiakov a študentov s históriou.
