Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Vajanský Cigáňovi pobozkal ruku a takmer prišiel o oko

Bol Cigáň, hovoril po maďarsky, hral slovenské ľudové piesne a miloval ho celý Liptov. Pre jeho čarovné husle. Jozef Piťo bol slávny slovenský primáš, akého nebolo, ani viac nebude. Povedali mnohí, ktorí ho počuli hrať. Narodil sa pred viac ako dvesto rokmi, ale o jeho majstrovskej hre na husliach dodnes kolujú legendy. Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: „A čo všetko vychádzalo z jeho husle! Nepočul som nič, ani hostí, ani tabule, ani sály, iba Piťu... A keď hudba utíchla, nevydržal som, vybehol som zo svojho kútika a bozkal som starému Cigánovi ruku... Pamätám, v ohni môjho vytrženia urazil som si oko na jeho veľkých prsteňoch...“
Nevieme síce, ktorú ruku Vajanský Piťovi pobozkal, ale dozvedeli sme sa, že v mladosti Piťovi takmer odhryzla prsty na ľavej ruke divá sviňa. Keď sa vracal podgurážený Piťo zo zábavy, tvrdo zaspal na tráve pri Smrečianke. Zobudil sa na to, ako ho za rukáv trhá kanec, ktorý si tam zrejme hľadal potravu. Keď si Piťo uvedomil, že mohol prísť o prsty a nemal by čím pritláčať na struny, stal sa z neho abstinent.

Chýrna „banda“
Kde a kedy sa Piťo narodil, presne nevieme. Ale bolo to približne okolo roku 1800 niekde na „dolnej zemi.“ Ako vojak hral vo vojenskej kapele v Uhorsku aj Taliansku na husliach a lesnom rohu a ako primáš vojenskej verbungovej kapely sa dostal až na Liptov. Keď mu skončila vojenská služba, natrvalo sa usadil v L. Mikuláši a založil si tu svoju chýrnu kapelu - „bandu.“ Po slovensky veľmi nevedel, viac po maďarsky, a keďže si od hostinského pýtal „béla kavát“, niektorí ho volali „stará Piťo“.
Jozef Piťo bol zdvorilý, slušný a úctivý a vždy chodil pekne oblečený. Získal si obdiv a úctu a hoci bol Cigán, pasovali ho za mešťana. Býval v L. Mikuláši v Nižnom Huštáku. So svojou kapelou hrával na majálesoch, kortešačkách, svadbách, krstinách, hostinách, a pravidelne aj na matičných zhromaždeniach v Martine. Hrával sedliakom, remeselníkom, robotníkom, zemanom, vzdelancom, vlastencom, skrátka celému zhromaždenému národu slovenské piesne. V čase maďarizácie jeho hudba pôsobila vraj účinnejšie, ako sto národných buditeľov. Na važeckých lúkach vítal so svojou „bandou“ účastníkov národných výstupov na Kriváň, hrával aj v kúpeľoch v Lúčkach. V Korytnici mu to zakázal maďarón Blaskovics, ktorý síce priznal, že Piťo je dobrý muzikant, ale predsa len „panslávov psí syn“. Jeho husle zneli vo Vysokých Tatrách, na Orave, v Liptovskom Mikuláši najviac vo vrbickom hostinci neskôr premenovanom na Čierny orol. V Partizánskej Ľupči bol taký obľúbený, že obyvatelia tejto obce urobili zbierku a dali namaľovať jeho portrét známemu maliarovi P. M. Bohúňovi. Zachovala sa však aj legenda, ktorú nám porozprával Pavol Jurkovič:
„Raz vraj stretol vo Vrbici maliar Bohúň primáša Piťa, a opýtal sa ho, či by mu nechcel pózovať, že ho chce namaľoval. Piťo súhlasil, mal však starosti, čo si oblečie a hlavne čím zaplatí. Vtedy sa maliarom v Mikuláši platilo obyčajne remeňom na podrážky, dovozom dreva, ale najčastejšie želaním: ,Pánboh zaplať!´ Piťo ale nechcel takto zaplatiť. Hoci P. M. Bohúň nechcel za maľbu nič, predsa Piťo sľúbil, že zaplatí do posledného grajciara z toho, čo mu na majálese prilepia na čelo zemani a lepší ľudia. K pózovaniu mu požičali parádny zemiansky dolomán. Maliarovi vraj dal viac zabrať parádny gombík na dolománe, ako jeho brada. Piťo údajne obraz komentoval slovami: Brada je cigáňova, dolomán zemana.“

Švihrovská
Piťo nepoznal noty, nevedel čítať ani písať, ale mal výborný sluch a jedinečnú hudobnú pamäť. Na prvé počutie si melódiu zapamätal a vedel ju zahrať. Slovenské ľudové piesne spoznal až po príchode do L. Mikuláša a učarovali mu. Chodil s husľami po liptovských poliach a lúkach a počúval spev žien pri poľných prácach. Piesne potom chodil „vyhládzať“ a upravovať pre svoju kapelu do Beňadikovej k chudobnému slovenskému zemanovi Jurovi Lubymu, priateľovi M. M. Hodžu. Spolu skomponovali aj slávnu pieseň Švihrovská na počesť známej bitky na Švihrovskej pláni neďaleko Jamníka a Vavrišova, v ktorej bojoval aj Lubyho pradedo. Cisárske vojská v nej porazili kurucké vojsko a zahynuli v nej mnohí liptovskí zemani. Aj keď Piťo noty nepoznal a nevedel melódie zaznamenať, Karol Salva z Ružomberka vydal 25 slovenských ľudových piesní s názvom Trávnice, ako ich hrával slávny hudobník Piťo. Zharmonizoval ich jeho syn Šándor.
Jozef Piťo bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal dvanásť detí, dokonca aj trojičky, ale žili iba niekoľko dní. Synovia boli nadaní huslisti, najväčší talent po otcovi zdedil syn Gustáv. Prevzal po ňom kapelu a chodievali hrať aj do Hýb, kde si našiel aj manželku. Keď už bol starý a nevládal viesť kapelu, chodieval vyhrávať do uška hosťom do hotela Kriváň.
Jozef Piťo zomrel 22. marca 1886 a pochovali ho na mestskom cintoríne pri palúčanskom moste. Na pohrebe mu hrali Švihrovskú a sviatočne vyobliekaní liptovskí zemani niesli jeho truhlu až na cintorín. Na hrobe mal pôvodne kamennú tabuľku s textom, neskôr liatinový kríž. Kríž sa stratil a cintorín v roku 1980 zrušili.

Nemá svoj hrob
„Piťove trávnice sa režú do duše. Čuješ v nich žblnkot horskej bystriny, ženúcej sa po žulových skalách, šumenie svrčín pod útesom nebotyčných hôr zaznieva z piesne. Sú to naozaj hôrne, tatranské ohlasy, echá malebných brál, ktoré akási víla ľaliovou rukou zhromaždila a vpratala do javorových huslí staríka,“ napísal o Piťovi S. H. Vajanský. Asi by sa čudoval, keby vedel, že taký skvelý muzikant nemá 120 rokov po smrti ani svoj hrob, nieto ešte pamätnú tabuľu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 670
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 898
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 608
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 667
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 467
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 243
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 636
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 358
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 354
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Pomník Pod skalkou obnovia z vládnej dotácie

K dotácii 8-tisíc eur plánuje radnica uvoľniť z mestského rozpočtu ďalších 4-tisíc eur.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?