Pondelok, 5. december, 2022 | Meniny má Oto

Vajanský Cigáňovi pobozkal ruku a takmer prišiel o oko

Bol Cigáň, hovoril po maďarsky, hral slovenské ľudové piesne a miloval ho celý Liptov. Pre jeho čarovné husle. Jozef Piťo bol slávny slovenský primáš, akého nebolo, ani viac nebude. Povedali mnohí, ktorí ho počuli hrať. Narodil sa pred viac ako dvesto rokmi, ale o jeho majstrovskej hre na husliach dodnes kolujú legendy. Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: „A čo všetko vychádzalo z jeho husle! Nepočul som nič, ani hostí, ani tabule, ani sály, iba Piťu... A keď hudba utíchla, nevydržal som, vybehol som zo svojho kútika a bozkal som starému Cigánovi ruku... Pamätám, v ohni môjho vytrženia urazil som si oko na jeho veľkých prsteňoch...“
Nevieme síce, ktorú ruku Vajanský Piťovi pobozkal, ale dozvedeli sme sa, že v mladosti Piťovi takmer odhryzla prsty na ľavej ruke divá sviňa. Keď sa vracal podgurážený Piťo zo zábavy, tvrdo zaspal na tráve pri Smrečianke. Zobudil sa na to, ako ho za rukáv trhá kanec, ktorý si tam zrejme hľadal potravu. Keď si Piťo uvedomil, že mohol prísť o prsty a nemal by čím pritláčať na struny, stal sa z neho abstinent.

Chýrna „banda“
Kde a kedy sa Piťo narodil, presne nevieme. Ale bolo to približne okolo roku 1800 niekde na „dolnej zemi.“ Ako vojak hral vo vojenskej kapele v Uhorsku aj Taliansku na husliach a lesnom rohu a ako primáš vojenskej verbungovej kapely sa dostal až na Liptov. Keď mu skončila vojenská služba, natrvalo sa usadil v L. Mikuláši a založil si tu svoju chýrnu kapelu - „bandu.“ Po slovensky veľmi nevedel, viac po maďarsky, a keďže si od hostinského pýtal „béla kavát“, niektorí ho volali „stará Piťo“.
Jozef Piťo bol zdvorilý, slušný a úctivý a vždy chodil pekne oblečený. Získal si obdiv a úctu a hoci bol Cigán, pasovali ho za mešťana. Býval v L. Mikuláši v Nižnom Huštáku. So svojou kapelou hrával na majálesoch, kortešačkách, svadbách, krstinách, hostinách, a pravidelne aj na matičných zhromaždeniach v Martine. Hrával sedliakom, remeselníkom, robotníkom, zemanom, vzdelancom, vlastencom, skrátka celému zhromaždenému národu slovenské piesne. V čase maďarizácie jeho hudba pôsobila vraj účinnejšie, ako sto národných buditeľov. Na važeckých lúkach vítal so svojou „bandou“ účastníkov národných výstupov na Kriváň, hrával aj v kúpeľoch v Lúčkach. V Korytnici mu to zakázal maďarón Blaskovics, ktorý síce priznal, že Piťo je dobrý muzikant, ale predsa len „panslávov psí syn“. Jeho husle zneli vo Vysokých Tatrách, na Orave, v Liptovskom Mikuláši najviac vo vrbickom hostinci neskôr premenovanom na Čierny orol. V Partizánskej Ľupči bol taký obľúbený, že obyvatelia tejto obce urobili zbierku a dali namaľovať jeho portrét známemu maliarovi P. M. Bohúňovi. Zachovala sa však aj legenda, ktorú nám porozprával Pavol Jurkovič:
„Raz vraj stretol vo Vrbici maliar Bohúň primáša Piťa, a opýtal sa ho, či by mu nechcel pózovať, že ho chce namaľoval. Piťo súhlasil, mal však starosti, čo si oblečie a hlavne čím zaplatí. Vtedy sa maliarom v Mikuláši platilo obyčajne remeňom na podrážky, dovozom dreva, ale najčastejšie želaním: ,Pánboh zaplať!´ Piťo ale nechcel takto zaplatiť. Hoci P. M. Bohúň nechcel za maľbu nič, predsa Piťo sľúbil, že zaplatí do posledného grajciara z toho, čo mu na majálese prilepia na čelo zemani a lepší ľudia. K pózovaniu mu požičali parádny zemiansky dolomán. Maliarovi vraj dal viac zabrať parádny gombík na dolománe, ako jeho brada. Piťo údajne obraz komentoval slovami: Brada je cigáňova, dolomán zemana.“

Švihrovská
Piťo nepoznal noty, nevedel čítať ani písať, ale mal výborný sluch a jedinečnú hudobnú pamäť. Na prvé počutie si melódiu zapamätal a vedel ju zahrať. Slovenské ľudové piesne spoznal až po príchode do L. Mikuláša a učarovali mu. Chodil s husľami po liptovských poliach a lúkach a počúval spev žien pri poľných prácach. Piesne potom chodil „vyhládzať“ a upravovať pre svoju kapelu do Beňadikovej k chudobnému slovenskému zemanovi Jurovi Lubymu, priateľovi M. M. Hodžu. Spolu skomponovali aj slávnu pieseň Švihrovská na počesť známej bitky na Švihrovskej pláni neďaleko Jamníka a Vavrišova, v ktorej bojoval aj Lubyho pradedo. Cisárske vojská v nej porazili kurucké vojsko a zahynuli v nej mnohí liptovskí zemani. Aj keď Piťo noty nepoznal a nevedel melódie zaznamenať, Karol Salva z Ružomberka vydal 25 slovenských ľudových piesní s názvom Trávnice, ako ich hrával slávny hudobník Piťo. Zharmonizoval ich jeho syn Šándor.
Jozef Piťo bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal dvanásť detí, dokonca aj trojičky, ale žili iba niekoľko dní. Synovia boli nadaní huslisti, najväčší talent po otcovi zdedil syn Gustáv. Prevzal po ňom kapelu a chodievali hrať aj do Hýb, kde si našiel aj manželku. Keď už bol starý a nevládal viesť kapelu, chodieval vyhrávať do uška hosťom do hotela Kriváň.
Jozef Piťo zomrel 22. marca 1886 a pochovali ho na mestskom cintoríne pri palúčanskom moste. Na pohrebe mu hrali Švihrovskú a sviatočne vyobliekaní liptovskí zemani niesli jeho truhlu až na cintorín. Na hrobe mal pôvodne kamennú tabuľku s textom, neskôr liatinový kríž. Kríž sa stratil a cintorín v roku 1980 zrušili.

Nemá svoj hrob
„Piťove trávnice sa režú do duše. Čuješ v nich žblnkot horskej bystriny, ženúcej sa po žulových skalách, šumenie svrčín pod útesom nebotyčných hôr zaznieva z piesne. Sú to naozaj hôrne, tatranské ohlasy, echá malebných brál, ktoré akási víla ľaliovou rukou zhromaždila a vpratala do javorových huslí staríka,“ napísal o Piťovi S. H. Vajanský. Asi by sa čudoval, keby vedel, že taký skvelý muzikant nemá 120 rokov po smrti ani svoj hrob, nieto ešte pamätnú tabuľu.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  2. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  3. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  4. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  5. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  6. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  1. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  2. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  3. Changes to the System of Remedies
  4. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  5. Nová éra stavieb začína teraz
  6. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  7. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  8. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 004
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 536
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 6 934
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 030
  5. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 394
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 2 275
  7. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 2 188
  8. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 1 967

Blogy SME

  1. Rudolfa Vallová: Keď odchádzajú talentovaní mladí ľudia...
  2. Štefan Vidlár: Alea iacta est
  3. ASEKOL SK: Pozrieš – triediš! jedinečné ponožky, ktoré učia triediť odpad
  4. Peter Maroncik: Ekomarxistickí odborníci
  5. Rastislav Puchala: Zrušme konečne Vianoce!
  6. Štefan Vidlár: Reklama
  7. Pavol Kéri: Liptovský polmaratón
  8. Milan Buno: 7 knižných tipov: Ďalšia žena, čo verí, že je múdrejšia ako muži...
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 241 826
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 632
  3. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 4 355
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 586
  5. Jana Melišová: V závoji hmly 3 519
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 885
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 542
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 2 045
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Voľby 2022

Priebeh alebo výsledok volieb napadli na súde dvaja Liptáci.


2 h
Tatran odohral prípravný zápas proti 8 celku najvyššej poľskej súťaži.

Fortunaligista z horného Liptova MFK Taran Liptovský Mikuláš stále trénuje a pripravuje tím na dôležitú jarnú časť sezóny. Počas uplynulej soboty odohral druhý prípravný zápas pod novým trénerským vedením.


16 h

Nová 15-miestna lanovka v nízkotatranskom horskom stredisku Jasná v sobotu odviezla prvých lyžiarov.


TASR 4. dec
Ilustračná foto.

Okradol maloletého chlapca


TASR 3. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Rudolfa Vallová: Keď odchádzajú talentovaní mladí ľudia...
  2. Štefan Vidlár: Alea iacta est
  3. ASEKOL SK: Pozrieš – triediš! jedinečné ponožky, ktoré učia triediť odpad
  4. Peter Maroncik: Ekomarxistickí odborníci
  5. Rastislav Puchala: Zrušme konečne Vianoce!
  6. Štefan Vidlár: Reklama
  7. Pavol Kéri: Liptovský polmaratón
  8. Milan Buno: 7 knižných tipov: Ďalšia žena, čo verí, že je múdrejšia ako muži...
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 241 826
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 632
  3. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 4 355
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 586
  5. Jana Melišová: V závoji hmly 3 519
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 885
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 542
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 2 045
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu