Nedeľa, 18. február, 2018 | Meniny má Jaromír
Pridajte si svoje mesto

Vajanský Cigáňovi pobozkal ruku a takmer prišiel o oko

Bol Cigáň, hovoril po maďarsky, hral slovenské ľudové piesne a miloval ho celý Liptov. Pre jeho čarovné husle. Jozef Piťo bol slávny slovenský primáš, akého nebolo, ani viac nebude. Povedali mnohí, ktorí ho počuli hrať. Narodil sa pred viac ako dvesto rokmi, ale o jeho majstrovskej hre na husliach dodnes kolujú legendy. Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: „A čo všetko vychádzalo z jeho husle! Nepočul som nič, ani hostí, ani tabule, ani sály, iba Piťu... A keď hudba utíchla, nevydržal som, vybehol som zo svojho kútika a bozkal som starému Cigánovi ruku... Pamätám, v ohni môjho vytrženia urazil som si oko na jeho veľkých prsteňoch...“
Nevieme síce, ktorú ruku Vajanský Piťovi pobozkal, ale dozvedeli sme sa, že v mladosti Piťovi takmer odhryzla prsty na ľavej ruke divá sviňa. Keď sa vracal podgurážený Piťo zo zábavy, tvrdo zaspal na tráve pri Smrečianke. Zobudil sa na to, ako ho za rukáv trhá kanec, ktorý si tam zrejme hľadal potravu. Keď si Piťo uvedomil, že mohol prísť o prsty a nemal by čím pritláčať na struny, stal sa z neho abstinent.

Chýrna „banda“
Kde a kedy sa Piťo narodil, presne nevieme. Ale bolo to približne okolo roku 1800 niekde na „dolnej zemi.“ Ako vojak hral vo vojenskej kapele v Uhorsku aj Taliansku na husliach a lesnom rohu a ako primáš vojenskej verbungovej kapely sa dostal až na Liptov. Keď mu skončila vojenská služba, natrvalo sa usadil v L. Mikuláši a založil si tu svoju chýrnu kapelu - „bandu.“ Po slovensky veľmi nevedel, viac po maďarsky, a keďže si od hostinského pýtal „béla kavát“, niektorí ho volali „stará Piťo“.
Jozef Piťo bol zdvorilý, slušný a úctivý a vždy chodil pekne oblečený. Získal si obdiv a úctu a hoci bol Cigán, pasovali ho za mešťana. Býval v L. Mikuláši v Nižnom Huštáku. So svojou kapelou hrával na majálesoch, kortešačkách, svadbách, krstinách, hostinách, a pravidelne aj na matičných zhromaždeniach v Martine. Hrával sedliakom, remeselníkom, robotníkom, zemanom, vzdelancom, vlastencom, skrátka celému zhromaždenému národu slovenské piesne. V čase maďarizácie jeho hudba pôsobila vraj účinnejšie, ako sto národných buditeľov. Na važeckých lúkach vítal so svojou „bandou“ účastníkov národných výstupov na Kriváň, hrával aj v kúpeľoch v Lúčkach. V Korytnici mu to zakázal maďarón Blaskovics, ktorý síce priznal, že Piťo je dobrý muzikant, ale predsa len „panslávov psí syn“. Jeho husle zneli vo Vysokých Tatrách, na Orave, v Liptovskom Mikuláši najviac vo vrbickom hostinci neskôr premenovanom na Čierny orol. V Partizánskej Ľupči bol taký obľúbený, že obyvatelia tejto obce urobili zbierku a dali namaľovať jeho portrét známemu maliarovi P. M. Bohúňovi. Zachovala sa však aj legenda, ktorú nám porozprával Pavol Jurkovič:
„Raz vraj stretol vo Vrbici maliar Bohúň primáša Piťa, a opýtal sa ho, či by mu nechcel pózovať, že ho chce namaľoval. Piťo súhlasil, mal však starosti, čo si oblečie a hlavne čím zaplatí. Vtedy sa maliarom v Mikuláši platilo obyčajne remeňom na podrážky, dovozom dreva, ale najčastejšie želaním: ,Pánboh zaplať!´ Piťo ale nechcel takto zaplatiť. Hoci P. M. Bohúň nechcel za maľbu nič, predsa Piťo sľúbil, že zaplatí do posledného grajciara z toho, čo mu na majálese prilepia na čelo zemani a lepší ľudia. K pózovaniu mu požičali parádny zemiansky dolomán. Maliarovi vraj dal viac zabrať parádny gombík na dolománe, ako jeho brada. Piťo údajne obraz komentoval slovami: Brada je cigáňova, dolomán zemana.“

Švihrovská
Piťo nepoznal noty, nevedel čítať ani písať, ale mal výborný sluch a jedinečnú hudobnú pamäť. Na prvé počutie si melódiu zapamätal a vedel ju zahrať. Slovenské ľudové piesne spoznal až po príchode do L. Mikuláša a učarovali mu. Chodil s husľami po liptovských poliach a lúkach a počúval spev žien pri poľných prácach. Piesne potom chodil „vyhládzať“ a upravovať pre svoju kapelu do Beňadikovej k chudobnému slovenskému zemanovi Jurovi Lubymu, priateľovi M. M. Hodžu. Spolu skomponovali aj slávnu pieseň Švihrovská na počesť známej bitky na Švihrovskej pláni neďaleko Jamníka a Vavrišova, v ktorej bojoval aj Lubyho pradedo. Cisárske vojská v nej porazili kurucké vojsko a zahynuli v nej mnohí liptovskí zemani. Aj keď Piťo noty nepoznal a nevedel melódie zaznamenať, Karol Salva z Ružomberka vydal 25 slovenských ľudových piesní s názvom Trávnice, ako ich hrával slávny hudobník Piťo. Zharmonizoval ich jeho syn Šándor.
Jozef Piťo bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal dvanásť detí, dokonca aj trojičky, ale žili iba niekoľko dní. Synovia boli nadaní huslisti, najväčší talent po otcovi zdedil syn Gustáv. Prevzal po ňom kapelu a chodievali hrať aj do Hýb, kde si našiel aj manželku. Keď už bol starý a nevládal viesť kapelu, chodieval vyhrávať do uška hosťom do hotela Kriváň.
Jozef Piťo zomrel 22. marca 1886 a pochovali ho na mestskom cintoríne pri palúčanskom moste. Na pohrebe mu hrali Švihrovskú a sviatočne vyobliekaní liptovskí zemani niesli jeho truhlu až na cintorín. Na hrobe mal pôvodne kamennú tabuľku s textom, neskôr liatinový kríž. Kríž sa stratil a cintorín v roku 1980 zrušili.

Nemá svoj hrob
„Piťove trávnice sa režú do duše. Čuješ v nich žblnkot horskej bystriny, ženúcej sa po žulových skalách, šumenie svrčín pod útesom nebotyčných hôr zaznieva z piesne. Sú to naozaj hôrne, tatranské ohlasy, echá malebných brál, ktoré akási víla ľaliovou rukou zhromaždila a vpratala do javorových huslí staríka,“ napísal o Piťovi S. H. Vajanský. Asi by sa čudoval, keby vedel, že taký skvelý muzikant nemá 120 rokov po smrti ani svoj hrob, nieto ešte pamätnú tabuľu.


  1. Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu Foto 1 152
  2. Pomáhala do posledného dychu 834
  3. Mladá žena takmer zamrzla na ceste 173
  4. Na dôstojnú stanicu si cestujúci ešte počkajú 134
  5. Za dlhé parkovanie sa bude platiť 99
  6. Strechu chcú opraviť cez prázdniny 80
  7. V lavíne pod Chopkom zomrel lyžiar 73
  8. Urbárnici chcú spracovať zvyšky kalamity Žofia, ťažbe bránia ochranári 70
  9. Vodácky areál pod snehom Foto 49
  10. Liptáčka sa stará o zdravie amerických olympionikov 42

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Mladá žena takmer zamrzla na ceste

Počas mrazivých dní a nocí mali mestskí policajti robotu naviac. Ratovali opitú ženu a muža pred zamrznutím.

Na dôstojnú stanicu si cestujúci ešte počkajú

Priestory železničných a autobusových staníc plnia aj dôležitú reprezentačnú úlohu miest a obcí. Ružomberská železničná stanica prívetivý dojem nerobí.

Za dlhé parkovanie sa bude platiť

Rampy a parkovacie  automaty prekvapili  viacerých zákazníkov nákupného centra v Liptovskom Mikuláši. Jeho majitelia sa rozhodli v parkovacej garáži upraviť  prevádzkový poriadok.

Blízke regióny

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom

Jedna z krýpt pod Kostolom sv. Martina bude otvorená už o niekoľko mesiacov. Pozostatky z nej pomohli priblížiť život šľachty v 17. a 18. storočí.

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť?

V martinskej lokalite Pltníky by mohol za ideálnych okolností už tento rok začať rásť nový športovo-oddychový areál. Či sa tento zámer podarí uviesť do života, zatiaľ nie je jasné.

Súper chcel hrať otvorený hokej, no s Martinčanmi sa poriadne popálil

Priučka od nepríjemného Brezna zrejme pomohla a do štvrťfinálovej série vstúpili naši jednoznačným víťazstvom. Teraz ho ešte treba potvrdiť doma.

Všetky správy

Bolo správne, že Nasťa odišla na Slovensko, vraví Kuzminovej otec

V Rusku je v biatlone veľký tlak, silná konkurencia a aj tréningy sú veľmi ťažké, hovorí mama Anastasie Kuzminovej.

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Slováci si zahrajú proti USA, víťaza vo štvrťfinále čaká Česko

Zápas Slovensko - USA je na programe v utorok o 4:10 nášho času.

Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

Nasťa prekonala predpovede a prepísala históriu, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.