Streda, 20. jún, 2018 | Meniny má Valéria

Vajanský Cigáňovi pobozkal ruku a takmer prišiel o oko

Bol Cigáň, hovoril po maďarsky, hral slovenské ľudové piesne a miloval ho celý Liptov. Pre jeho čarovné husle. Jozef Piťo bol slávny slovenský primáš, akého nebolo, ani viac nebude. Povedali mnohí, ktorí ho počuli hrať. Narodil sa pred viac ako dvesto rokmi, ale o jeho majstrovskej hre na husliach dodnes kolujú legendy. Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: „A čo všetko vychádzalo z jeho husle! Nepočul som nič, ani hostí, ani tabule, ani sály, iba Piťu... A keď hudba utíchla, nevydržal som, vybehol som zo svojho kútika a bozkal som starému Cigánovi ruku... Pamätám, v ohni môjho vytrženia urazil som si oko na jeho veľkých prsteňoch...“
Nevieme síce, ktorú ruku Vajanský Piťovi pobozkal, ale dozvedeli sme sa, že v mladosti Piťovi takmer odhryzla prsty na ľavej ruke divá sviňa. Keď sa vracal podgurážený Piťo zo zábavy, tvrdo zaspal na tráve pri Smrečianke. Zobudil sa na to, ako ho za rukáv trhá kanec, ktorý si tam zrejme hľadal potravu. Keď si Piťo uvedomil, že mohol prísť o prsty a nemal by čím pritláčať na struny, stal sa z neho abstinent.

Chýrna „banda“
Kde a kedy sa Piťo narodil, presne nevieme. Ale bolo to približne okolo roku 1800 niekde na „dolnej zemi.“ Ako vojak hral vo vojenskej kapele v Uhorsku aj Taliansku na husliach a lesnom rohu a ako primáš vojenskej verbungovej kapely sa dostal až na Liptov. Keď mu skončila vojenská služba, natrvalo sa usadil v L. Mikuláši a založil si tu svoju chýrnu kapelu - „bandu.“ Po slovensky veľmi nevedel, viac po maďarsky, a keďže si od hostinského pýtal „béla kavát“, niektorí ho volali „stará Piťo“.
Jozef Piťo bol zdvorilý, slušný a úctivý a vždy chodil pekne oblečený. Získal si obdiv a úctu a hoci bol Cigán, pasovali ho za mešťana. Býval v L. Mikuláši v Nižnom Huštáku. So svojou kapelou hrával na majálesoch, kortešačkách, svadbách, krstinách, hostinách, a pravidelne aj na matičných zhromaždeniach v Martine. Hrával sedliakom, remeselníkom, robotníkom, zemanom, vzdelancom, vlastencom, skrátka celému zhromaždenému národu slovenské piesne. V čase maďarizácie jeho hudba pôsobila vraj účinnejšie, ako sto národných buditeľov. Na važeckých lúkach vítal so svojou „bandou“ účastníkov národných výstupov na Kriváň, hrával aj v kúpeľoch v Lúčkach. V Korytnici mu to zakázal maďarón Blaskovics, ktorý síce priznal, že Piťo je dobrý muzikant, ale predsa len „panslávov psí syn“. Jeho husle zneli vo Vysokých Tatrách, na Orave, v Liptovskom Mikuláši najviac vo vrbickom hostinci neskôr premenovanom na Čierny orol. V Partizánskej Ľupči bol taký obľúbený, že obyvatelia tejto obce urobili zbierku a dali namaľovať jeho portrét známemu maliarovi P. M. Bohúňovi. Zachovala sa však aj legenda, ktorú nám porozprával Pavol Jurkovič:
„Raz vraj stretol vo Vrbici maliar Bohúň primáša Piťa, a opýtal sa ho, či by mu nechcel pózovať, že ho chce namaľoval. Piťo súhlasil, mal však starosti, čo si oblečie a hlavne čím zaplatí. Vtedy sa maliarom v Mikuláši platilo obyčajne remeňom na podrážky, dovozom dreva, ale najčastejšie želaním: ,Pánboh zaplať!´ Piťo ale nechcel takto zaplatiť. Hoci P. M. Bohúň nechcel za maľbu nič, predsa Piťo sľúbil, že zaplatí do posledného grajciara z toho, čo mu na majálese prilepia na čelo zemani a lepší ľudia. K pózovaniu mu požičali parádny zemiansky dolomán. Maliarovi vraj dal viac zabrať parádny gombík na dolománe, ako jeho brada. Piťo údajne obraz komentoval slovami: Brada je cigáňova, dolomán zemana.“

Švihrovská
Piťo nepoznal noty, nevedel čítať ani písať, ale mal výborný sluch a jedinečnú hudobnú pamäť. Na prvé počutie si melódiu zapamätal a vedel ju zahrať. Slovenské ľudové piesne spoznal až po príchode do L. Mikuláša a učarovali mu. Chodil s husľami po liptovských poliach a lúkach a počúval spev žien pri poľných prácach. Piesne potom chodil „vyhládzať“ a upravovať pre svoju kapelu do Beňadikovej k chudobnému slovenskému zemanovi Jurovi Lubymu, priateľovi M. M. Hodžu. Spolu skomponovali aj slávnu pieseň Švihrovská na počesť známej bitky na Švihrovskej pláni neďaleko Jamníka a Vavrišova, v ktorej bojoval aj Lubyho pradedo. Cisárske vojská v nej porazili kurucké vojsko a zahynuli v nej mnohí liptovskí zemani. Aj keď Piťo noty nepoznal a nevedel melódie zaznamenať, Karol Salva z Ružomberka vydal 25 slovenských ľudových piesní s názvom Trávnice, ako ich hrával slávny hudobník Piťo. Zharmonizoval ich jeho syn Šándor.
Jozef Piťo bol dvakrát ženatý, s prvou manželkou mal dvanásť detí, dokonca aj trojičky, ale žili iba niekoľko dní. Synovia boli nadaní huslisti, najväčší talent po otcovi zdedil syn Gustáv. Prevzal po ňom kapelu a chodievali hrať aj do Hýb, kde si našiel aj manželku. Keď už bol starý a nevládal viesť kapelu, chodieval vyhrávať do uška hosťom do hotela Kriváň.
Jozef Piťo zomrel 22. marca 1886 a pochovali ho na mestskom cintoríne pri palúčanskom moste. Na pohrebe mu hrali Švihrovskú a sviatočne vyobliekaní liptovskí zemani niesli jeho truhlu až na cintorín. Na hrobe mal pôvodne kamennú tabuľku s textom, neskôr liatinový kríž. Kríž sa stratil a cintorín v roku 1980 zrušili.

Nemá svoj hrob
„Piťove trávnice sa režú do duše. Čuješ v nich žblnkot horskej bystriny, ženúcej sa po žulových skalách, šumenie svrčín pod útesom nebotyčných hôr zaznieva z piesne. Sú to naozaj hôrne, tatranské ohlasy, echá malebných brál, ktoré akási víla ľaliovou rukou zhromaždila a vpratala do javorových huslí staríka,“ napísal o Piťovi S. H. Vajanský. Asi by sa čudoval, keby vedel, že taký skvelý muzikant nemá 120 rokov po smrti ani svoj hrob, nieto ešte pamätnú tabuľu.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  2. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  2. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  3. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  4. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  5. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  6. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  7. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  8. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  9. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  10. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 289
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 23 080
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 17 440
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 997
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 632
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 6 834
  7. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 202
  8. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 160
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 548
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 047

Hlavné správy z MY Liptov

Folkloristi dostanú vlastné priestory

Činorodá folklórna skupina Kriváň uchováva to najcennejšie z folklóru Východnej už viac ako sto rokov. Nácviky vystúpení bývajú z priestorových dôvodov zložitejšie. 
Čoskoro sa to zmení.

Frekventovaný podchod je bezpečnejší

Výrazné osvetlenie 
uvítajú ľudia hlavne vo večerných hodinách.

Vlkolínec si cyklisti mýlia s rýchlostnou dráhou

Okolie Maliného Brda má výborné podmienky pre horskú cyklistiku, preto tamojšie trate a lúky brázdi množstvo cyklistov. Doplácajú na to 
obyvatelia Vlkolínca a návštevníci.

Po zrážke s jeleňom skončil motocyklista v bezvedomí

Posádku leteckých záchranárov privolali v utorok popoludní k dopravnej nehode na ceste medzi obcami Hybe a Východná.

Z Bieleho Váhu vytiahli koberce aj dvere z auta

Za dva dni vyčistili 
dobrovoľníci dvojkilometrový úsek Bieleho Váhu. Vyzbierali neuveriteľných 14 vriec odpadu a množstvo veľkoobjemného odpadu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nad Bojnicami vyrastá nová turistická atrakcia

Vyhliadková veža návštevníkom ponúkne prekrásny výhľad na hornú Nitru.

Lekár na pohotovosti v Lučenci ordinoval pod vplyvom návykovej látky

Odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Policajti ho zadržali.

Odsúdila ich Jankovská, súd zamietol Janíčkovi a Strelčíkovi obnovu konania

Okresný súd v utorok nevyhovel žiadosti trenčianskych podnikateľov Ondreja Janíčka a Jozefa Strelčíka o obnovu konania z roku 2001, v ktorom ich vtedajšia sudkyňa OS

Vybrali SME



Už ste čítali?