MY: Aká je situácie v Poliklinike v L. Hrádku vo vzťahu zdravotníctvo – poisťovne?
A. Ambrózová: My sme príspevková organizácia Žilinského samosprávneho kraja, ktorá je odkázaná na príjmy z nájmu. Zriaďovacia listina nám určuje poskytovať ambulantno-liečebno-preventívnu zdravotnú starostlivosť, preto ako nájomníci majú prednosť odštátnení lekári, ostatným ponúkame nevyužité priestory na komerčné účely. V súlade s predpismi sú tu skôr služby klientom, napríklad výdajňa zdravotníckych pomôcok, pedikúra, kaderníctvo, autodielňa, bufet... Poskytujeme ľuďom, kým čakajú v zdravotníckom zariadení, komplexný celok služieb, aby našli všetko pod jednou strechou. Ak to nebude fungovať ako celok, ľudia nebudú mať záujem sem chodiť. Snažíme sa, aby komplex prežil, aby pacient – klient od nás neodchádzal. A dnes už máme ľudí aj z Ružomberka, ktorí sem prídu za ponúkanými službami... Nie je jednoduché nedopustiť exekúciu, ale stále musíme byť ústretoví k pacientom i nájomníkom. Nie je riešením v sporoch s poisťovňami sankcionovať pacienta, veď on už aj tak má dosť platieb.
Chyba bude inde. Každý z nás je povinný platiť odvody do poisťovní, nemáme však možnosť poistiť sa do iných poisťovní mimo Slovenska, do európskych štátov. U nás je solidárny systém, ale lieči sa len ten, kto to potrebuje. Keby sme potrebovali lekársku pomoc všetci, systém skolabuje. Nechcem politizovať, je to názor právnika (pozn. autorky: A. Ambrózyová je právnička), no poisťovne sa tvária ako akciové spoločnosti, správajú sa ako súkromné organizácie. Na zdravotnícku reformu sa nabehlo príliš rýchlo, trend nie je prispôsobený bežnému životu. Ani lekárska obec nemôže byť jednotná, pretože zdravotnícke úkony jednotlivých lekárov sú neporovnateľné. Inak to vyzerá u detského, inak u odborného, či všeobecného... Jeden bod je dvadsaťdva halierov. Ja sa pýtam, existuje na trhu dvadsaťdvahaliernik? V súčasnosti tok financií u nás tvorí asi 65 percent z nájmu a 35 percent zo zdravotných poisťovní. Počet ľudí v poliklinike je napätý, nastávajú problémy pri zástupe – máme dvadsaťpäť, dvadsaťsedem zamestnancov. Jednoznačne môžem povedať, že to, čo si vyrobíme z poisťovní, nevyjde ani na mzdy.
Nie je správne hľadať ľahšie cesty z týchto problémov cez pacienta a už vôbec nesúhlasím s tým nechávať niečo na verejný tlak, to je hazard. Snažím sa udržať polikliniku v činnosti, snažím sa dohodnúť, komunikovať, nemôžem ísť hlavou proti múru, ale vždy využívam všetky možnosti. Naša poliklinika v hodnotení končí ako najlepšia alebo do tretieho miesta. Dokážeme kvalitne robiť, páči sa mi zdravé súperenie.
Autor: DagmaRA
