Liptovský Mikuláš – Dôsledky zmien v organizáciách dodávateľov vody a energií a ďalšie otázky rezonovali na tohtoročnom sneme združenia miest a obcí Liptova (ZMOL). Predstavitelia samospráv dvoch členských miest a päťdesiatich štyroch obcí snemovali minulý štvrtok v rokovacej sále mestského úradu v L. Mikuláši.
Ako vyplynulo zo správy o činnosti združenia v minulom roku, osobitnú pozornosť venovalo prenosu kompetencií a ich financovaniu. Problematické je napríklad financovanie základných škôl i majetkové vysporiadanie prevzatých budov a pozemkov. Na mzdy, prevádzku a úhradu dlhov z delimitačných protokolov dlhuje štát mestám a obciam na Slovensku okolo 500 miliónov korún, pričom v sume nie je zahrnutý modernizačný dlh. Problematická je tiež legislatíva, keď jeden zákon umožňuje spojiť základné a materské školy, školské jedálne a kluby do jedného právneho celku, ale iný zákon drobí ich financovanie na rôzne zdroje.
Mestá a obce kvitujú nastavenie financovania originálnych kompetencií od minulého roka priamo z ministerstva financií na samosprávy vo výške 70 percent z výberu dane z príjmu fyzických osôb. V minulom roku bol výber vyšší o viac ako jedenásť percent, adekvátne sa zvýšil aj prílev financií do pokladníc miest a obcí. Podľa nich tento spôsob financovania žičí dlhodobejšej stabilite príjmov. S nevôľou prijali členovia združenia rozhodnutie parlamentu z konca minulého roka o štátnej kontrole využívania finančných prostriedkov z hľadiska efektívnosti a účelnosti.
Podľa predsedu ZMOL Pavla Barániho medzi úspešné kroky združenia v minulom roku patrí čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, vďaka čomu sa rozpočet kancelárie združenia zvýšil z plánovaných necelých 400 tisíc na viac ako dva milióny korún. Nesporným úspechom je aj zriadenie a dobré fungovanie spoločných úradov v oblasti stavebnej administratívy, regionálneho rozvoja a sociálnych vecí. „Vykonali sme to medzi prvými na Slovensku,“ naznačil intenzitu krokov v prospech občanov predseda ZMOL. Spoločný úrad v L. Mikuláši slúži občanom mesta a štyridsiatich okolitých obcí, rovnaký úrad v L. Hrádku vybavuje agendu aj pre pätnásť hornoliptovských obcí. Zjavné bolo rozčarovanie predsedu ZMOL zo zániku kancelárie Poľnohospodárskej platobnej agentúry v L. Mikuláši, v dôsledku čoho musia občania cestovať do Dolného Kubína.
