Liptovský Mikuláš – Marcové rokovanie mestského zastupiteľstva, v celkovom poradí 38., sa minulý štvrtok venovalo problematikám školstva, hospodárenia s majetkom mesta, minuloročnej činnosti Centra Kolomana Sokola, zriadeniu mestského Domova dôchodcov a ďalším bodom poslancami odsúhlaseného programu.
Najrozsiahlejším materiálom bola spoločná správa vedúceho oddelenia školstva, mládeže a telesnej kultúry mestského úradu Júliusa Lichardusa a vedúceho miestneho školského úradu Jána Jurkoviča o prognóze vývoja škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta do roku 2013. Podľa autorov správy ďalší rozvoj školstva v meste vyžaduje urýchlenú zmenu filozofie škôl a to nahradením direktívnych prístupov humánnosťou a kreativitou. Po zmene podľa nich volajú aj osnovy a to smerom k príprave žiakov na kvalitný život. Potrebná je aj zmena v príprave učiteľov, aby namiesto vzdelávateľov pôsobili ako vychovávatelia, pričom súčasný diktátorský a manipulačný prístup musí nahradiť priateľský vzťah k žiakom.
Autori správy ďalej poukázali na potrebu vytvoriť podmienky pre uplatnenie práva rodičov na slobodnú voľbu vzdelávacej cesty svojich detí. Prízvukujú rozvíjanie systému výučby cudzích jazykov a počítačovej gramotnosti, ale aj vytváranie motivačného priestoru pre talentované deti. Súčasný vzťah nadradenosti učiteľa nad žiakom je potrebné nahradiť partnerským vzťahom.
Za prvoradý spomedzi strategických cieľov prognózy školstva v meste označili jej autori premenu tradičného encyklopedicko-memorovacieho štýlu výučby na tvorivo-humánnu výchovu a vzdelávanie. Medzi tieto ciele zaradili aj racionalizáciu siete škôl a školských zariadení ako jednu z hlavných podmienok pre zlepšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. V inštitucionálnej predškolskej výchove vidia cestu k zabezpečeniu vzdelávania sa detí zo sociálne znevýhodneného a teda málo podnetného prostredia.
Popri silných stránkach má rozvoj školstva v meste aj slabiny, ktorými sú napríklad nedostatočná kvalita rozvojových koncepcií jednotlivých škôl, formálne fungovanie školských rád a rodičovských združení, zvyšujúci sa vekový priemer učiteľov a vychovávateľov, ale tiež nedostatočné využívanie školských objektov v odpoludňajších hodinách a cez prázdniny. Medzi slabé stránky zaradili autori správy aj nízky stupeň ovládania informačných technológií, nedostatok moderných učebných pomôcok, zlý technický stav a nedostatočná vybavenosť objektov i vysoké prevádzkové náklady škôl.
Prognóza vývoja škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta vyvolala živú diskusiu poslancov. Viacerí poslanci označili správu za veľmi dobrý objektívny obraz súčasného stavu mestského školstva, niektorým chýbala stať s hodnotením úrovne výchovno-pedagogickej práce. Jaroslav Lehotský poukázal na potrebnú verejnú prezentáciu možného spájania sa škôl ako prostriedok hospodárnosti a zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Jozef Bobák odporučil zostaviť tabuľku nákladov na vykurovanie objektov v minulom a tomto roku ako ukazovateľa potrebného zateplenia či rekonštrukcie vykurovania. Boris Vacek navrhol zriadiť odbornú komisiu pre posúdenie využitia ZŠ A. Stodolu pre účely Centra voľného času. Vladimír Stankoviansky nabádal zobudiť školské rady, ktoré by sa podľa neho mali venovať aj hospodáreniu škôl. Oľga Puchá konštatovala, že „ budúcnosť má každá škola, ktorá bude mať primeraný počet žiakov“. Štefan Ganoczy poukázal na európsky trend zvyšovania počtu učiteľov a ich asistentov v školách vrátane ich dobrej jazykovej vybavenosti. Vyzval v tomto smere konať už dnes, neodďaľovať modernizačné kroky vyčkávaním ako sa osvedčia inde a pridávať sa s oneskorením. Milan Kružliak ocenil prácu oddelenia školstva a školského úradu, ich činnosť označil za spolutvorcu dobrého mena mesta. Z dvadsiatich prítomných poslancov dali prognóze školstva svoj hlas osemnásti, dvaja sa zdržali.
