Liptovský Mikuláš - Investičný zámer martinskej spoločnosti Runica Slovakia a bratislavskej spoločnosti Aupark HB Reavis Group, týkajúci sa výstavby polyfunkčného objektu na Námestí mieru v Liptovskom Mikuláši a dostavby nárožia prerokovali na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši ešte v októbri minulého roka. Ako nás informovala architektka mesta Tatiana Bachtíková členovia komisií mestského zastupiteľstva odporučili prehodnotiť možnosť zástavby Námestia mieru obstaraním Zmeny a doplnku Územného plánu pešej zóny v historickej časti mesta v lokalite Námestia mieru.
„Mestský úrad v Liptovskom Mikuláši následne uskutočnil výberové konanie na spracovateľa Zmeny a doplnku Územného plánu..., ktorého víťazom sa stal architekt Vladimír Fajčík. Po podpísaní zmluvy budú prebiehať projekčné práce a v súlade so stavebným zákonom bude návrh zmeny a doplnku verejne za účasti autora prerokovaný. O termíne prerokovania bude verejnosť informovaná prostredníctvom mestskej televízie, tlače a internetu,“ dozvedeli sme sa od Tatiany Bachtíkovej.
Podľa dostupých informácií by malo na Námestí mieru vzniknúť všespoločenské centrum pod sklenenou strechou. Ulice by mali byť zastrešené, aby aj v zlom počasí sa bolo možné v centre pohybovať „suchou nohou“. Mali by tam byť značkové predajne, kino, bowlingová hala a pod.
Zaujímalo nás, aký majú názor na takýto zámer mesta členovia občianskeho združenia Zachráňme Dom služieb. Občianske združenie vzniklo koncom minulého roka a jeho poslaním a cieľom je, aby o budúcnosti Domu služieb a celej lokality vrátane zelených plôch pred i za ním, nerozhodovali len úradníci, ale aby sa do problematiky architektonického a funkčného riešenia tejto časti mesta mohli v diskusii zapojiť aj občania, pre ktorých vlastne Námestie mieru slúži teraz, resp. bude slúžiť prípadné všespoločenské centrum alebo Aupark v budúcnosti.
Z okolo piatich desiatok nájomcov, ktorí majú v súčasnosti v Dome služieb prevádzky, sú zatiaľ tridsiati ôsmi členmi občianskeho združenia Zachráňme Dom služieb. Podľa ich slov mestu zaplatia ročne nájomné spolu asi 10 miliónov korún. Mesto za posledných pätnásť rokov pritom investovalo na údržbu budovy len zlomok tejto sumy. Rekonštrukciu a modernizáciu vnútorných priestorov obchodov, kancelárií a prevádzok si zabezpečovali nájomníci sami a investovali do nej podľa druhu podnikania desiatky, stovky či dokonca milióny korún.
„Občianske združenie Za záchranu Domu služieb sa snaží zachovať v spomínanej lokalite súčasné podnikateľské prostredie, preto by nás tiež zaujímalo, či sa navrhované zámery uskutočňujú na základe spoločenskej požiadavky občanov, podnikateľov, turistov. Či Liptovský Mikuláš vlastne potrebuje, aby do centra mesta, kde ešte ostala jedna z mála zelených plôch, pribudla ďalšia zástavba, v ktorej by mali byť obchody, kino a podobne, keď už teraz je v meste viac obchodných priestorov nevyužitých,“ poznamenal Bohuš Palovič, predseda výboru občianskeho združenia Za záchranu Domu služieb. Podobný názor mali aj jeho podpredsedovia Igor Líška a Tibor Michalčík a Milan Hegedűš, člen občianskeho združenia. Nájomníci z menších prevádzok poskytovania služieb majú obavy, že v priestoroch plánovaného všespoločenského centra bude nájomné za priestory vyššie, ako teraz v Dome služieb a nebudú si môcť dovoliť ho platiť, teda budú musieť prevádzky zrušiť.
Niektorí podnikatelia, ktorí síce nemajú obchody a prevádzky priamo v Dome služieb ale na pešej zóne, si myslia, že po prípadnom vybudovaní obchodného a spoločenského centra podobného Auparku na Námestí mieru, sa pešia zóna „vyľudní“ a ich prevádzky ostanú bez zákazníkov.
Podľa členov občianskeho združenia Za záchranu Domu služieb by bolo vhodné hľadať riešenie ako nechať rozľahlosť plochy so zeleňou na Námestí mieru vyniknúť a zachovať ju a nie ju ešte viac zastavať. S vybudovaním všespoločenského centra by zrejme súvisela aj ešte vyššia prehustenosť dopravy v okolí Námestia mieru, pričom dopravná situácia v tejto lokalite je už teraz, najmä v dopravných špičkách, nevyhovujúca. Veď aj v iných a väčších mestách ako je Liptovský Mikuláš sa podobné obchodné a spoločenské centrá budujú mimo ich centier.
„Vec urbanizácie absolútneho centra mesta nie je krátkodobý proces. V tomto prípade to vyzerá, akoby mesto tlačil čas. My to však považujeme za dlhodobú záležitosť, pričom treba analyzovať potreby mesta, jeho obyvateľov, prípadných návštevníkov a v neposlednej rade aj podnikateľskej obce mesta a toto sa nedá za pár mesiacov. Nech sa súčasná mestská vláda nechá inšpirovať súčasnou slovenskou vládou, pretože je to veľmi časovo náročná záležitosť. Nech to mesto nechá na nové zastupiteľstvo a nové zastupiteľstvo nech sa potrápi s týmto problémom, ale až po dôkladných analýzach, za účasti širokej občianskej verejnosti mesta,“ myslia si členovia občianskeho združenia Za záchranu Domu služieb.
