Na Vítaní jari – pochovávanie Murieny vo Vlkolínci, ktoré sa uskutoční v nedeľu 9. apríla 2006 od 13. h sa v duchu ľudovej tradície predstaví folklórny súbor Liptov.
V príspevku Jarné zvyky od Alici Hurovej na internetovej stránke Vlkolínca sa napríklad dočítate, že v minulosti sa za začiatok nového roku považovalo obdobie Veľkej noci, čo vyplývalo z hospodárskych faktorov. Až v neskoršom období sa oslava novoročia posunula na zimný čas.
„V Európe bol starodávny ľudový zvyk Vynášanie Smrtky symbolom obradu, ktorým sa každoročne na jar zabíjal duch rastlinstva, aby sa mohol vrátiť na svet v plnej sile mladosti. Pri vynášaní a následne pri pálení figuríny Smrti bol tento obrat sprevádzaný prejavmi radosti, ale aj strachu a hrôzy. Tieto emócie dávali najavo tí, ktorí figurínu niesli.
Figurína predstavovala vo všeobecnosti všetko zlo nahromadené zo starého roku, ktoré ľudí v uplynulom roku postihlo. U starých Slovanov sa nový rok začínal na jar, a tak obrad vynášania Smrtky bol najrozšírenejším zvykom vyháňania nahromadeného zla starého roku. Vynášanie Smrti alebo Moreny, bohyne Smrti, sa konal v období štvrtej pôstnej nedele, teda pred Veľkou nocou. Kedysi túto figurínu zo slamy predstavujúcu starú ženu, ktorej tiež hovorili Muriena, zhotovovali v dome, kde naposledy došlo k úmrtiu. Niekde však súperili, v ktorom dome sa má figurína vyrobiť, lebo ten dom bol vraj ochránený od smrti a chorôb. Figurínu niesli na tyči, spievajúc, až za dedinu, kde ju zapálili a hodili do vody.
Cieľom tohto obradu bolo zaistiť mladým ženám plodnosť, očistiť obec a ochrániť jej obyvateľov na celý rok pred epidémiami a inými pohromami, urýchliť odchod samotnej zimy.
V Liptove sa tiež Smrtnej nedeli, kedy sa konal obrad vynášania Moreny, hovorilo šúľková, pretože sa na obed varili dlhé zemiakové šúľky, rituál, ktorým sa zabezpečovala úroda obilia s dlhými a plnými klasmi. Šúľky sa posypávali makom alebo bryndzou (v Sliačoch), v hornom Liptove, v Liptovskej Kokave konzumovali šúľky s praženicou,“ uvádza sa v príspevku Alici Hurovej.
V obdobnom duchu sa o jari vyjadruje aj Marcel Babál: „Koncom februára sa začali ukazovať trávnaté južné brehy. Dievčatá v tradičnú nedeľu poobede uvili zo slamy Morenu, vo Vlkolínci ju volali Muriena. Kostrou boli dve palice, hrubé asi 3 cm, sklincované do podoby kríža. Na to okrúcali chlpy slamy. Na vrchu uplietli akoby hlavu. Na hlavu jej dievčatá uviazali starú šatku, na ramená natiahli starú blúzku a na driek priviazali sukňu a zásteru. Dievčatá niesli Murienu dolu dedinou a pritom výskali a smiali sa. Keď došli poniže dediny, tam pri potoku na strmom brehu zapálili slamenú bábku. Okolo horiacej figuríny skákali, výskali a kričali na ňu: „Už zomieraš!“
Keď zhorela podstatná časť slamenej podoby ženy, tá čo ju držala ešte raz s ňou zamávala a hodila ju do strmo tečúcej vody. Táto tradícia sa udržala až do začiatku 20. storočia.“
Poslednú vetu autora predchádzajúcich riadkov však nemožno akceptovať v plnom rozsahu. Táto tradícia (vynášanie Murieny) sa udržala nie do začiatku 20. storočia, ale až do dnešných dní, teda do začiatku 21. storočia. A je predpoklad, že bude divácky zaujímavá ešte veľmi dlho. Veď folklórny súbor Liptov predveľkonočné obdobie vynášaním Murieny oživuje Ružomberok už niekoľko rokov. Navyše, aj pozvánka na Vítanie jari – pochovávanie Murieny vo Vlkolínci je dôkazom, že táto tradícia sa úplne nevytratila z nášho života. Aby sme však boli objektívni, pravdou je, že pri živote túto tradíciu vo všeobecnosti udržiavajú už iba folklórne súbory a skupiny a nie dedinské devy a mládenci.
Autor: -va-
