Prvý apríl sa vo viacerých kultúrach oslavoval v podstate ako príchod jari. V starovekom Ríme sa tento sviatok nazýval Hilaria a bol zasvätený bohovi Attisovi. Vravelo sa mu aj Festum stultorum, teda sviatok roztopaše a smiechu. Trval od 25. marca a vyvrcholil 1. apríla. V súčasnosti sa 1. apríl v Taliansku nazýva aj Rímske dni smiechu. V tieto dni sa ľudia zbavovali starých vecí, vystrájali žartíky svojim príbuzným a priateľom, obliekali sa do smiešnych a čo najfarebnejších šiat.
Tradíciu Dňa bláznov by sme však mohli hľadať aj vo vzdialenejšej kultúre - až v Indii, kde sa slávnosti Huli konali od 30. marca do 1. apríla a vyznačovali sa veľkolepými karnevalmi a maskami. Ľudia museli vypĺňať rôzne nezmyselné príkazy a ak nevedeli vtipne reagovať, nepochopili, že ide o žart, vyvolávali v okolí salvy smiechu a nazývali ich bláznami osláv.
V ľudových povestiach sa uvádza, že 1. apríla Boh zhodil z nebies Lucifera, narodil sa (niekedy pre zmenu zomrel) Judáš Iškariotský. Tak či onak, 1. apríl je deň, kedy sa v plnej kráse a sile môžu predviesť vtipkári.
Od 14. do 16. storočia takmer celý západný (kresťanský) svet oslavoval príchod nového roku práve v tento deň (slávnosti sa prevzali zo starorímskych), respektíve na začiatok apríla pripadali Veľkonočné sviatky, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Roku 1582 zaviedol pápež Gregor XIII. reformu juliánskeho kalendára a príchod nového roka sa presunul na 1. január.
Keď v roku 1564 francúzsky kráľ Karol IX., ako prvý panovník vôbec, prijal gregoriánsky kalendár, presunul oslavy príchodu nového roku na 1. január, takže 1. apríl zostal už iba ako sviatok žartov a veselosti. Bolo zvykom na začiatku nového roku vzájomne sa obdarúvať, čo sa síce na prvého apríla v niektorých krajinách udržalo, ale darčeky zmenili svoju podobu a význam, boli skôr smiešneho charakteru.
Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d´Avril (Aprílová ryba), pretože v tom čase sa slnko nachádzalo v znamení Rýb. Spočiatku bol 1. apríl len záležitosťou viac-menej rodinnou, neskôr sa však rôzne žartíky začali robiť aj medzi priateľmi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich kamarátov nenápadne pripevniť rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to podarilo, na poznamenaného pokrikovali - Aprílová ryba, Aprílová ryba! Prvý apríl sa vo Francúzsku oslavuje dlho do noci, konajú sa ľudové slávnosti so spevom a tancom.
Postupne sa oslavy Dňa bláznov rozšírili aj do iných krajín.
V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni - druhý deň sa nazýval Zadkový (slušne povedané) deň a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti nášho tela...
V Portugalsku sa „bláznivý“ apríl oslavuje v nedeľu a v pondelok pred Veľkým pôstom. K najobvyklejším žartom patrí posypať svojich priateľov múkou.
Do USA „bláznivý“ apríl priniesli kolonisti z Anglicka a Francúzska. Ľudia vítajú začiatok apríla vymýšľaním žartovných kúskov, osvedčeným je napríklad upozorniť kamaráta, že má niečo na spodku topánky. Ak sa dá nachytať, s radosťou naňho Američania pokrikujú, že je aprílový blázon...
Aj Fíni si na 1. apríla uťahujú zo svojich priateľov. Tento zvyk pochádza z Nemecka už spred roku 1600. Do Fínska sa táto tradícia dostala na konci 18. storočia zo Švédska.
Takže, pozor, aprílový blázon sa môže stať každý z nás. V tento deň môžete bežne vidieť stovky ľudí zháňať neexistujúci lacný tovar alebo zástup hľadiaci na oblohu čakajúci zatmenie Slnka či na iný nezvyčajný prírodný úkaz. K najčastejším aprílovým žartíkom patrí vymeniť v soľničke soľ za cukor, nenápadne zafarbiť mlieko v nádobe, posunúť ručičky hodín, v školách sa napríklad vymenia medzi sebou triedy, aby poplietli učiteľov. Medzi klasiku tiež patrí extravagantné oblečenie, účesy či doplnky. Medzi mladšími ročníkmi vládne mánia natierania kľučiek rôznymi pastami, farbami či krémami. Potom tu sú tzv. ustálené žarty, teda také, ktoré sa opakujú každý rok. Medzi ne patrí napríklad natieranie tabule mydlom, skrývanie chrobáka do triednej knihy... Proste poriadny totálny cvokhaus.
P. S. Ešteže vymizol nápad dávať preháňadlo do pitia, to bolo fakt kruté.
Autor: -va-
