Po správach o revolúcii vo Francúzsku vypuklo 13. marca 1848 povstanie vo Viedni. Nenávidený kancelár Metternich bol donútený odstúpiť a keďže rakúsky cisár bol slabomyseľný, odstúpenie všemocného kancelára poriadne otriaslo celým systémom. Revolúcia v Rakúsku mala ohlas aj v Uhorsku. 17. marca 1848 cisár uznal ustanovenie uhorskej vlády, ktorú viedol maďarský politik L.Kossuth a 18. marca bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Marcové konštitučné zákony síce likvidovali základy feudalizmu v Uhorsku, ale nezohľadňovali slovenské národné požiadavky. Preto sa 27. 3.1848 v Liptovskom Sv. Mikuláši zišli poprední národovci, aby sformulovali a nastolili národné i jazykové požiadavky Slovákov. M. M. Hodža, Š. M. Daxner, S. Štefanovič, J. Francisci, S. B. Hroboň a ďalší pripravili petíciu známu pod názvom Liptovské žiadosti. V nej vyjadrili vďaku kráľovi za presadenie konštitúcie a nových slobôd. V národných požiadavkách žiadali, aby sa v školách učilo po slovensky, aby sa slovenčina používala na úradoch aj na súdoch. Žiadali zabezpečiť účasť ľudu v zastupiteľských orgánoch, zaviesť v nich slovenčinu, v nej vydávať snemové, župné nariadenia a oznamy, zabezpečiť primerané zastúpenie slovenského národa v uhorskom sneme, „aby právo našej slovenskej národnosti, ktorej sa odriecť nechceme, ani nesmieme, nám v politickom a spoločenskom živote sväté, poistené bolo a zachránené a nedotknuté na večné časy ostávalo. „ Petíciu prečítal na stoličnom zhromaždení 28. marca 1848 hybský notár Ľudovít Klein s výzvou, aby ju stoličné zhromaždenie prijalo a uviedlo do života.
Keď stoliční páni, temer všetci odrodilí zemani, začali vykrúcať, že je to protizákonná požiadavka a nechceli ju prijať, ľud na námestí búrlivo prejavoval svoju nespokojnosť. Napokon ju predsa len prijali. V niektorých zemanoch sa ozval hlas slovenského pôvodu a začali sa objímať s prostým ľudom. M. M. Hodža v tom čase napísal do Slovenských národných novín: ,,Či zakvitne kraj náš slovenský? Či aj nám Slovákom zíde žitko v nastalom tomto veku všeobecnej slobody? Alebo snáď naše Tatry žiadny kvietok bohaľudskej milostnej radosti nikdy už nedonesú? Či už zapadol deň náš naveky?“
Hodžu maďarská vrchnosť vyhlásila onedlho za panslavistického agitátora, autorov žiadostí vyšetrovali a prenasledovali. Uverejnenie Liptovských žiadostí v Štúrových slovenských národných novinách však spravodlivé požiadavky Slovákov rozšírilo po celom Slovensku. Marcové liptovské žiadosti sa stali východiskom celonárodných Žiadostí slovenského národa, ktoré prerokovávali na evanjelickej fare v Liptovskom Sv. Mikuláši 10. mája 1848 a vyhlásili ich o deň neskôr 11. mája v ondrašovských kúpeľoch.
