Podľa informácií Ligy proti rakovine majú onkologické ochorenia detí na Slovensku klesajúcu tendenciu. Ročne sa eviduje necelých stošesťdesiat päť nových prípadov. Nie je to však ani málo – presne toľko je nešťastných rodín, dvakrát toľko rodičov, štyrikrát toľko starých rodičov... Detská lekárka Vlasta Galanková z Detskej ambulancie v Liptovskom Hrádku sa stretáva ako lekárka prvého kontaktu aj s deťmi, po ktorých rakovina siaha. „K nám tieto deti prichádzajú malátne, bledé, majú také všeobecné príznaky choroby, a tak sa spočiatku zdá, že ide o chrípkové ochorenie. Až v krvnom obraze sa ukáže pokles bielych krviniek, krvných doštičiek, vysoká sedimentácia. Ak sa diagnóza potvrdí, rodičia by mali presne vedieť, čo je ich dieťaťu, aj celá rodina by mala vedieť pravdu.
Treba sa na život s ťažkou chorobou pripraviť a je veľmi dôležité, aby rodič bol s chorým dieťaťom čo najviac, ale brať ho ako normálneho člena rodiny. Netreba okolo neho behať ako okolo kristáľu, ofukovať ho, aby sa nerozbilo. Veď je to také isté dieťa ako ostatné,“ rozohní sa lekárka. „Teraz si spomínam na svojho posledného pacienta s rakovinou. Mal asi desať rokov, keď ochorel, a rodičia boli fantastickí. Všetci v chlapcovom okolí vedeli, že sa jedná o zhubný nádor, aj chlapec, ale rodičia podporovali vo svojom synovi obrovskú túžbu po vyliečení, trávili s ním veľa času aj v nemocnici. Žiadne dlhé návštevy raz za čas. Krátke a každý deň. Rozprávali sa s ním, dotýkali sa ho a nenechávali ho samého. Dnes je chlapec vyliečený.“
Autor: DagmaRA
