Lukostreľba výraznejšie zarezonovala medzi športovou verejnosťou pred pár týždňami trošku paradoxne po zimných olympijských hrách v Turíne. Prvý slovenský zimný medailista spod piatich kruhov v ére samostatnosti – Rado Židek prezradil, že základom jeho precíznych štartov, ktorými v úvodných metroch deklasoval konkurenciu, bola jeho lukostrelecká minulosť. Nie každý vie, že tento populárny snowboardista bol majstrom Európy v terénnej 3D streľbe a dodnes je držiteľom slovenských rekordov. Rado je síce Žilinčan, ale lukostrelecky patril do Liptovského Mikuláša. Kladkovému luku sa u nás venoval aj jeho otec.
Mikulášska lukostreľba nie je našťastie iba spomienka na časy Židekovcov. Korene organizovanej lukostreľby v srdci Liptova siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov. Okolo Cyrila Fučíka, Matúša Durného a Františka Perniša sa utvorila prvá skupina nadšencov, ktorí založili Mestský lukostrelecký zväz na pôde vojenskej akadémie.
Najvýraznejším pokračovateľom tejto tradície je v súčasnosti Školské športové stredisko pri Základnej škole na Demänovskej ceste. Hlavným trénerom a jednateľom v jednej osobe je Miroslav Michalec: „Náš klub tvorí vyše dvadsať členov, z ktorých je osemnásť aktívnych strelcov. Oficiálnym predsedom je riaditeľ tunajšej školy Michal Husár. Snaží sa nám všemožne pomáhať so zabezpečovaním prostriedkov na našu činnosť. V zimných mesiacoch využívame trikrát do týždňa školskú telocvičňu. Ak to porovnám s niektorými inými druhmi športu, určite nepreháňam tvrdením, že je naša príprava dosť intenzívna.“
Nie najlacnejšou záležitosťou je aj materiálové vybavenie. M. Michalec priznal, že sám vyrobil luky pre najmladších adeptov: „Detský luk stojí okolo štyritisíc korún. Je výborné, že začiatočníkom už môžeme poskytnúť oddielový materiál, aby si vyskúšali svoje schopnosti.“ Prvé vážnejšie výsledky systematickej práce sa začnú prejavovať po piatich, šiestich rokoch. „Nedá sa to robiť nárazovo, nesmieme nič vynechať. Každý, kto chce byť špičkovým lukostrelcom, musí zvládnuť zakladanie ruky, postoje, náťahy... Aj keď sa to možno nezdá, je to nesmierne fyzicky náročný šport. Stačí si vynásobiť osem, devaťkilové náťahy. Počas jednej súťaže sa počítajú na desiatky a stovky. Vyžaduje si to veľmi špeciálny tréning, svalové objemy by nám zavadzali,“ osvetľuje M. Michalec, bez preháňania duša mikulášskej lukostreľby. Jeho zverenci sa začínajú výrazne presadzovať v slovenských rebríčkoch. Nádejní kadeti Marek Hladký a Martin Boťanský nazreli ako členovia reprezentácie aj do medzinárodnej konkurencie. „V L. Mikuláši možno rastú olympijskí reprezentanti, preto sme sa spolu s M. Husárom už v tomto roku snažili o zriadenie športovej triedy, kde by našli svoje uplatnenie aj lukostrelci. Dúfam, že sa nám to v dohľadnej dobe podarí. Bolo by dobré, keby čo najviac rodičov pochopilo, že športovanie je správnou cestou pre ich deti.“
Najväčšou nádejou lukostreľby pod Tatrami je pätnásťročný Marek Hladký: „Tréneri M. Michalec a C. Fučík robili prezentáciu tohto, pre mnohých nezvyčajného a neznámeho športu v našej škole. Okamžite ma to zaujalo.“ Na rozdiel od svojich kamarátov, ktorí vydržali po spomínanom nábore pred farebným terčom iba pár dní, brúsi svoju techniku už úctyhodných šesť rokov. „Začiatky boli veľmi namáhavé, veď počas jedných pretekov pod holým nebom absolvujeme okolo dvesto výstrelov. Postupne som si na to zvykol. Viem, že nesmiem podceňovať kondičnú prípravu.“
Od septembra ho čaká stredná škola, ale Marek vie, čo bude musieť urobiť, aby všetko zvládol a jeho šesťdesiattisícová lukostrelecká výbava, pre zaujímavosť jeden kvalitný šíp stojí približne tisíc tristo korún, nezostávala bokom: „Hlavou sa mi často preháňa vzdialený olympijský sen, ale zatiaľ myslím predovšetkým na jesenný svetový šampionát v ďalekom Mexiku. Preto sa musím v prvom rade pokúsiť lukostreľbu zladiť so školou.“
Zvykne sa hovoriť, že jablká nepadajú ďaleko od stromu. Marek postavil spolu so svojím otcom toto tvrdenie úplne na hlavu, ale výsledok je rovnaký, lukostreľbe sú verní obaja. Hladký junior sa doma pochválil s novým koníčkom až po prvom tréningu. „Oco naozaj nevedel kam idem, ale napokon sa po dvoch rokoch ku mne pridal.“ Jaroslava Hladkého, ktorý si meria svoje umenie v celoslovenskej konkurencii v kategórii seniorov, teší niečo iné: „Dúfam, že tejto našej vášni naplno prepadne aj dcéra Patrícia. Budem rád, ak sa vydržia čo najdlhšie venovať niečomu ušľachtilému. Každý rodič mi určite potvrdí, ako veľmi ťažko vhodne vypĺňa voľný čas svojich ratolestí.“ V palúčanskej rodine Hladkých našli tento recept v podobe lukostreľby.
Pre lepšiu ilustráciu vám ponúkame posledné vystúpenia mikulášskych lukostrelcov: XIII. halové majstrovstvá Slovenka (Košice): muži (kladkový luk): 1. M. Durný ml., 2. M. Durný st., 3. Róbert Janák; olympijský luk - kadeti: 1. Martin Boťanský, 3. M. Hladký; seniori: 3. J. Hladký, 4. C. Fučík; do 12 rokov: 8. P. Hladká; chrobáci: 6. Patrícia Holíková. Slovenský pohár (Viničné): muži (kladkový luk): 1. M. Durný ml., 2. M. Durný st., 5. R. Janák; olympijský luk - kadeti: 1. M. Hladký; seniori: 8. J. Hladký, 9. C. Fučík.
V čom je rozdiel?
Olympijský luk (klasický) – strelec drží luk výhradne svojou silou počas celého náťahu až po výstrel.
Kladkový luk - systém kladiek znásobuje silu a počiatočnú rýchlosť. Strieľa sa z neho jednoduchšie, po prekonaní sily kladiek pri náťahu už pretekár drží v ruke iba pár kíl.
