Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Plašili krty, do domov nosili mravce...

Zelený štvrtok

Dostal vraj názov podľa zelenej Olivovej hory, kde Ježiš Kristus začal prežívať svoje utrpenie. V tento deň utíchajú zvony – hovorí sa, že odlietajú do Ríma a vracajú sa až na Bielu sobotu. Na Zelený štvrtok gazdiné vyumývali všetok riad, vyzametali celý dom a hlavne mladé sa chodili umývať do potoka. Táto vodička vraj mimoriadne prospieva pleti, zbavuje vyrážok, lišajov, exémov a dokonca aj pieh. Niekde do domov nosili mravce, ktoré mali priniesť jeho obyvateľom blahobyt a hojnosť. Pozornosť venovali aj statku. Niekde ho vyháňali na prvú pašu, alebo aspoň vyviedli zo stajne a pošibali, aby bol zdravý. Pastieri vyháňali trúbením zlých duchov, gazdiné natierali stajne cesnakom a kolomažou.

Veľký piatok

Veľký piatok je deň Ježišovej smrti na kríži a preto aj deň najväčšieho pôstu. V tento deň sa nesmelo hýbať so zemou, kopať ani siať. Kedysi bola rozšírená predstava, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzajú strigy a strigôni, tancujú, lámu mladé stromčeky, kravám berú mlieko a všelijako škodia. Zabrániť im v tom mal cesnak a kolomaž. Na veľký piatok sa značkovala zver, lebo vtedy vraj rany menej bolia a rýchlejšie sa hoja. Ráno ovce dostali soľ, aby boli zdravé a potom ich strihali, aby bola kvalitná vlna. Kozám dali vajíčko, aby mali veľa mlieka a po liptovských lúkach behali chlapci so zvoncami a plašili krty.

Biela sobota

S ňou je spojené najmä veľkonočné svätenie ohňa. Do polovice minulého storočia sa pri kostole na Bielu sobotu oheň hnietil kresadlom. Zapaľovalo sa takzvané večné svetlo pred oltárom a veľkonočná svieca – paškál. Vo vatre spaľovali zvyšky starého oleja a sviečok, čo nazývali pálenie Judáša.
V tento deň ženy vo veľkom upratovali, riadili, varili a piekli veľkonočné pečivo. Bielu sobotu považovali za šťastný deň na sadenie a siatie. Prvú brázdu vyoral gazda vždy oproti vychádzajúcemu slnku. Do nej vložila gazdiná omrvinky z vianočného stola. V deň prvej orby sa na pole nosievalo vajíčko, bolo zvykom aj kotúľať po poli obrovský koláč alebo vyhadzovať ho do výšky, aby narástli vysoké klasy.

Veľkonočná nedeľa

Je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento deň bol významný hlavne v živote dospievajúcich dievčat, lebo im po prvý raz na hlavu založili partu. Na Veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedál v kostoloch. Z kostola sa každý ponáhľal domov, ale na ceste nesmel spadnúť, lebo to bola predzvesť nešťastia. Stolovanie doma pripomínalo vianočnú štedrú večeru. Namiesto kapra však bola šunka. Prvým chodom bývalo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Keď sa niekto neskôr dostal do moci zlých síl, mal si len spomenúť, s kým pri stole vajíčko jedol a zlé sily stratili nad ním moc. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatín, a dali aj sliepkam. Zvykli im dávať aj vajíčko, aby lepšie niesli.

Veľkonočný pondelok

Chlapci chodili kedysi oblievať dievčatá s vedrami vody alebo ich rovno hodili do potoka. Dnes dávajú prednosť striekačkám a voňavkám. V minulosti používali takzvaný parfím. Vyrábali ho po domácky z fialiek, vŕbových púčkov, klinčekov, pomarančovej kôry alebo len z mydla. Šibanie má zrejme pôvod v kresťanskej tradícii. Vojaci, ktorí strážili Kristov hrob, korbáčmi odháňali od neho ženy. V ľudových predstavách bolo cieľom šibačiek zahnať zlé sily a prebudiť životnú silu, sviežosť, rast a plodnosť. Šibačov a oblievačov dievčatá pohostili a dali im po vajíčku a tým starším aj po kalíšku. V utorok niekde šibali a polievali dievčatá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 536
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 138
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 251
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 410
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 642
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 068
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 971
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 191
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 076
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 901
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Už ste čítali?