Zelený štvrtok
Dostal vraj názov podľa zelenej Olivovej hory, kde Ježiš Kristus začal prežívať svoje utrpenie. V tento deň utíchajú zvony – hovorí sa, že odlietajú do Ríma a vracajú sa až na Bielu sobotu. Na Zelený štvrtok gazdiné vyumývali všetok riad, vyzametali celý dom a hlavne mladé sa chodili umývať do potoka. Táto vodička vraj mimoriadne prospieva pleti, zbavuje vyrážok, lišajov, exémov a dokonca aj pieh. Niekde do domov nosili mravce, ktoré mali priniesť jeho obyvateľom blahobyt a hojnosť. Pozornosť venovali aj statku. Niekde ho vyháňali na prvú pašu, alebo aspoň vyviedli zo stajne a pošibali, aby bol zdravý. Pastieri vyháňali trúbením zlých duchov, gazdiné natierali stajne cesnakom a kolomažou.
Veľký piatok
Veľký piatok je deň Ježišovej smrti na kríži a preto aj deň najväčšieho pôstu. V tento deň sa nesmelo hýbať so zemou, kopať ani siať. Kedysi bola rozšírená predstava, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzajú strigy a strigôni, tancujú, lámu mladé stromčeky, kravám berú mlieko a všelijako škodia. Zabrániť im v tom mal cesnak a kolomaž. Na veľký piatok sa značkovala zver, lebo vtedy vraj rany menej bolia a rýchlejšie sa hoja. Ráno ovce dostali soľ, aby boli zdravé a potom ich strihali, aby bola kvalitná vlna. Kozám dali vajíčko, aby mali veľa mlieka a po liptovských lúkach behali chlapci so zvoncami a plašili krty.
Biela sobota
S ňou je spojené najmä veľkonočné svätenie ohňa. Do polovice minulého storočia sa pri kostole na Bielu sobotu oheň hnietil kresadlom. Zapaľovalo sa takzvané večné svetlo pred oltárom a veľkonočná svieca – paškál. Vo vatre spaľovali zvyšky starého oleja a sviečok, čo nazývali pálenie Judáša.
V tento deň ženy vo veľkom upratovali, riadili, varili a piekli veľkonočné pečivo. Bielu sobotu považovali za šťastný deň na sadenie a siatie. Prvú brázdu vyoral gazda vždy oproti vychádzajúcemu slnku. Do nej vložila gazdiná omrvinky z vianočného stola. V deň prvej orby sa na pole nosievalo vajíčko, bolo zvykom aj kotúľať po poli obrovský koláč alebo vyhadzovať ho do výšky, aby narástli vysoké klasy.
Veľkonočná nedeľa
Je dňom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento deň bol významný hlavne v živote dospievajúcich dievčat, lebo im po prvý raz na hlavu založili partu. Na Veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedál v kostoloch. Z kostola sa každý ponáhľal domov, ale na ceste nesmel spadnúť, lebo to bola predzvesť nešťastia. Stolovanie doma pripomínalo vianočnú štedrú večeru. Namiesto kapra však bola šunka. Prvým chodom bývalo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Keď sa niekto neskôr dostal do moci zlých síl, mal si len spomenúť, s kým pri stole vajíčko jedol a zlé sily stratili nad ním moc. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatín, a dali aj sliepkam. Zvykli im dávať aj vajíčko, aby lepšie niesli.
Veľkonočný pondelok
Chlapci chodili kedysi oblievať dievčatá s vedrami vody alebo ich rovno hodili do potoka. Dnes dávajú prednosť striekačkám a voňavkám. V minulosti používali takzvaný parfím. Vyrábali ho po domácky z fialiek, vŕbových púčkov, klinčekov, pomarančovej kôry alebo len z mydla. Šibanie má zrejme pôvod v kresťanskej tradícii. Vojaci, ktorí strážili Kristov hrob, korbáčmi odháňali od neho ženy. V ľudových predstavách bolo cieľom šibačiek zahnať zlé sily a prebudiť životnú silu, sviežosť, rast a plodnosť. Šibačov a oblievačov dievčatá pohostili a dali im po vajíčku a tým starším aj po kalíšku. V utorok niekde šibali a polievali dievčatá.
Autor: -bea-
