Poštovníctvo v Ružomberku prešlo počas svojej histórie niekoľkými zmenami, ktoré mali veľký vplyv na súčasnú podobu pošty. Vývoj Pošty Ružomberok 1 postupne napredoval už od roku 1530 z rastajúcej potreby prepravy rôznych správ a informácií. Na území Rakúsko-Uhorska sa budovali komunikácie potrebné pre ich dopravu. Vo Viedni vymenovali najvyššieho dvorného poštmajstra Antonína Thurn Taxisa, ktorý sa podieľal na budovaní prvej poštovej linky Viedeň - Bratislava, po ktorej sa pohybovali najmä zvláštni poslovia, kuriéri a pod.
Mesto Ružomberok sa stalo súčasťou poštových liniek až v roku 1558, kedy vznikla kráľovská poštová linka Bratislava - Košice, prechádzajúca Ružomberkom. Zo začiatku sa na tejto linke prepravovala predovšetkým kráľovská pošta a úradné poštové zásielky označované Ex offo. Až po dvoch rokoch mohla využiť poštu aj súkromná osoba.
Ružomberskí poštmajstri
Protokol mesta Ružomberok potvrdil už v priebehu budovania tejto trasy v roku 1555 hodnosť poštmajstra na poštových úradoch. Ako prvý bol ním kráľovský poštmajster Gorik, ktorý pôsobil na Cisársko-kráľovskej poštovej stanici.
Z dôvodu kvalitného prepravovania rýchlej a veľmi rýchlej pošty bolo potrebné so vznikom kráľovskej poštovej linky vybudovať v Ružomberku prepriahacie stanice s dvoma koňmi.
Zápis z roku 1585 spomína ďalšie meno v histórií poštmajstrov v Ružomberku. Bol ním poštár jeho cisársko-kráľovskej milosti Ján Lorenczy, ktorý vykonával túto funkciu do roku 1601. Jeho nasledovníkmi boli Ján Perthold, Joachim Omulkus, Lavrinec Andaházy, Ján Szepeši. V roku 1649 sa poštmajstrom v Ružomberku stal kastelán hradu Likavka, Štefan Mitický. Menovanému bola udelená výsada povýšenia jeho domu na Podhore v službách pošty na zemiansky dvor – kúriu. Hodnosť mu bola daná dedičným právom. Po jeho odstúpení nastúpil na jeho miesto syn Ondrej Mitický, po ktorom potomok nezostal.
Už pred rokom 1690 začal vykonávať funkciu poštmajstra Adam Madocsányi v odkúpenej kúrii od roku Mitickej na Podhore. Za svoju energickú a dôslednú prácu dostal ružomberskú kráľovskú poštovú stanicu taktiež s dedičným právom. Z tohto dôvodu jeho rodina mohla pôsobiť v poštovom úrade až do roku 1802.
„Putovanie“ poštového úradu
Poštový úrad v Ružomberku sa z pôvodného miesta na Podhore postupne premiestňoval do viacerých častí územia mesta - na ulice Mostová, Madočanská (dnes Bernolákova) a na Zelenú (dnes Hurbanovu).
Na Madočanskej ulici sa nachádzala pošta na mieste dnešného Kultúrneho domu A. Hlinku. Pred výstavbou kultúrneho domu bolo potrebné asanovať starý objekt pošty a prijať záväzok na postavenie novej pošty. Výstavba objektu novej pošty bola vyvolanou investíciou. Mesto kúpilo pozemky pod budovou pošty a aj kúriu. Napriek tomu bolo potrebné získať na výstavbu pôžičku ešte 2,5 milióna korún. Tento dlh bol splatený až v roku 1941 Ružomberským katolíckym kruhom a poštová budova bola predaná Slovenskému štátu.
Počas výstavby poštového úradu na Madočanskej ulici (Bernolákovej) pôsobila pošta na Zelenej ulici na čele s prednostom H. Gálom a neskôr K. Málikom, až do sprevádzkovania novej budovy pošty v roku 1929.
Dvanásťmiliónová rekonštrukcia
Odvtedy pôsobila pošta na Bernolákovej ulici bez významnejších zmien až do súčasnosti, kedy sa akciová spoločnosť Slovenská pošta rozhodla zlepšiť dizajn a estetiku priestorov nielen pre zákazníkov Slovenskej pošty, a. s., ale aj pre zamestnancov Pošty Ružomberok 1. Od 5. novembra minulého roka sa začala za spolupráce súčasnej vedúcej pošty Elišky Adamusovej veľká rekonštrukcia prízemia objektu bez obmedzenia prevádzky. Zmeny nastali najmä v lepšej prístupnosti zákazníkov k službám pošty, keďže sa všetky služby budú v plnom rozsahu poskytovať už len na rozšírenom prízemí budovy. Moderná realizácia ôsmich priehradiek umožní zákazníkom lepšie komunikovať so zamestnancami pošty, a tým sa zvýši kvalita vzájomnej informovanosti. Prestavba celého interiéru pošty zabezpečí zákazníkom príjemnejší pocit pri jej návšteve, zníži čakacie doby pri priehradkách a tým zvýši komfort pre všetkých zákazníkov. Pre bezpečnosť a diskrétnosť jednotlivých zákazníkov bola vytvorená diskrétna zóna. Na prvom poschodí pošty je umiestnená len kancelária vedúcej pošty.
Rekonštrukcia, do ktorej Slovenská pošta, a. s., investovala 12 miliónov korún, sa zapíše medzi kladné a pozitívne historické premeny Pošty Ružomberok 1 a prispeje k väčšej spokojnosti zákazníkov a občanov mesta Ružomberok.
Vďaka patrí všetkým občanom a zákazníkom Slovenskej pošty, za trpezlivosť a zhovievavosť pri využívaní služieb pošty v provizórnych priestoroch počas rekonštrukcie a v neposlednom rade treba poďakovať aj predsedovi klubu filatelistov V. Weissovi za poskytnutie vzácnych podkladov z histórie Pošty Ružomberok 1.
