Životné prostredie je fenomén, ktorý je v pozornosti odbornej i laickej verejnosti. Veď kvalita životného prostredia výraznou mierou ovplyvňuje kvalitu života v danom regióne. Práve Ružomberčania by o tomto fenoméne vedeli mnoho rozprávať, pretože minulosť sa na ich životnom prostredí podpísala skutočne čiernymi písmenami.
V tejto súvislosti už iba jedna poznámka - o dôležitosti životného prostredia svedčí aj fakt, že je v odbornej pozornosti nielen štátnych orgánov, ale aj samosprávy. A v tomto príspevku redakciu zaujíma práve pohľad mestského úradu v Ružomberku na tento fenomén.
Doprava na pleciach štátu
Uvedomujeme si, že otázka - Ktoré problémy v oblasti životného prostredia v Ružomberku považujete za najdôležitejšie? – je zložitá a odpoveď na ňu môže byť rozsiahla. Napriek tomu sme ju Michalovi Matisovi z referátu ochrany životného prostredia Mestského úradu v Ružomberku položili s tým, aby sa zameral na aktuálne najháklivejšie problémy v Ružomberku.
„Výrazným problémom tohto mesta je dopravná situácia. Sme križovatkou ciest európskeho významu – smerom na Oravu a Poľsko z jednej strany, Liptovský Mikuláš a Žilinu, ako aj smerom na Banskú Bystricu. Dopravná sieť však vedie cez mesto, okolo obytných štvrtí, zdravotníckych zariadení a pod. Dôsledok? Nadmerný objem exhalátov, hluk, bezpečnosť...“ poukázal M. Matis len na hlavné negatívne vplyvy jestvujúceho dopravného systému v meste.
A riešenie? Z pohľadu samosprávy sú možné iba viac-menej „kozmetické“ úpravy. Nutné je totiž vybudovať odklon dopravy napríklad formou diaľničných obchvatov. „Riešenie nevyhovujúcej dopravnej situácie v Ružomberku však leží na pleciach štátnych orgánov a organizácií. Priznajme si však, že odstránenie dopravných problémov má dlhodobejší charakter. Hovoriť hoci aj o orientačných termínoch vytvorenia ideálnejšieho stavu v oblasti dopravy v meste je prakticky nemožné. Závisí to nielen od dostatku financií potrebných na schválenie náročných investičných akcií, ale aj na potrebných legislatívnych zmenách v tejto oblasti,“ dozvedeli sme sa od M. Matisa.
Čierne skládky
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, kvalitu životného prostredia neovplyvňujú len menšie či väčšie priemyselné podniky, ale aj každý z nás. Veď všetci sme napríklad producentmi komunálnych odpadov. „A práve v tejto oblasti pripravujeme tohto roku niektoré zmeny v rámci všeobecne záväzných nariadení mesta, aby sa zvýšila ochrana životného prostredia pri zbere, preprave a ukladaní komunálneho a drobného stavebného odpadu. Tiež sme pripravení vydať, resp. novelizovať platné všeobecne záväzné nariadenia zamerané na ochranu životného prostredia v prípade, že dôjde k zmene príslušnej celoštátnej legislatívy,“ povedal pre týždenník MY Liptov M. Matis.
V súvislosti s komunálnymi odpadmi je potrebné spomenúť aj ďalšie nedostatky, ktoré sa isto prejavujú nielen v Ružomberku. Na prvom mieste je vytváranie čiernych, nepovolených skládok domového či stavebného odpadu. „Častým nešvárom je nielen prepĺňanie kontajnerov a hromadenie smetí vedľa odpadových nádob, ale aj vyhadzovanie takých predmetov do kontajnerov, ktoré tam podľa zákona nepatria. Na mysli mám veľkoobjemný či stavebný odpad, väčšinou pokazené elektrické a elektronické výrobky a pod.,“ hodnotí situáciu v tejto oblasti M. Matis.
A zase tí psíčkari
Kapitolou samou o sebe je správanie sa mnohých tzv. psíčkarov, ktorí po svojich štvornohých miláčikoch neodstraňujú exkrementy tak, ako im ukladajú platné právne normy. O ich nezodpovednosti sa presviedčame v jarných mesiacoch, pretože práve v tom čase neporiadok vytváraný psími výkalmi „odkryl“ roztopený sneh.
„A s jarou súvisí aj nedovolené vypaľovanie trávy a spaľovanie rôzneho odpadu v záhradkách. Pri takomto konaní nejde len o „likvidáciu“ drobného hmyzu, ktorý žije v tráve, ale aj o zamorovanie ovzdušia. A to už znovu súvisí so životným prostredím, takže jeho kvalitu ovplyvňuje svojim konaním nielen priemyselný podnik, ale každý z nás,“ po pravde tvrdí M. Matis.
