Legenda hovorí, že v 14. storočí turecký vezír pripravoval na Veľkú noc útok na križiakov s cieľom dobyť späť Jeruzalem. Istá kresťanská deva sa o tomto pláne dozvedela, na uvarené slepačie vajcia nakreslila miesto plánovaného útoku, doručila ho vodcovi križiakov a turecký útok sa nevydaril.
Iná legenda je oveľa staršia, z obdobia prvých kresťanov. Pred prenasledovaním sa ukrývali v katakombách a ich základnou obživou boli vajcia. Raz kresťanskú skrýšu objavili a mnohí veriaci prišli pri masakre o život. Vajcia, ktoré v katakombách zostali, sa v ich krvi sfarbili na červeno.
Podľa jednej teórie zvyk maľovať vajcia na červeno pochádza z Ruska, kde sa červený povie „krásnyj.“ Kraslice sa teda nevolajú kraslicami preto, že sú krásne, ale preto, že pôvodne boli červené.
Najstaršie maľované vajíčka však pochádzajú z prvej polovice 3. tisícročia pred naším letopočtom z pohrebísk v Prednej Indii. Vajíčka farbili počas jarných sviatkov v aj v starovekom Egypte, Perzii, Grécku a Ríme.
Autor: -r-