Ružomberok – Strážca svätyne MFK Ružomberok Ľuboš Hajdúch síce za 35 minút odvetného semifinálového stretnutia Slovenského pohára na bratislavskej Artmedii inkasoval dva góly, prvý navyše dosť hlúpy, napokon však bol hrdinom duelu, ktorý vyústil až do penaltového rozstrelu. Práve s nim sme sa vrátili k najdôležitejším okamihom dramatického zápasu za Starým bratislavským mostom.
8. min - 1:0. „Bola tam spätná prihrávka, po ktorej Reiter z ôsmich metrov loptu ideálne netrafil, ale napriek tomu vošla do našej brány. Chcel som ju vykopnúť, no nejako sa odrazila a ani sám neviem kadiaľ a ako mi prekĺzla dnu.“
35. min – 2:0. „Udialo sa niečo podobné ako pri prvom góle, ale tento raz Reiter trafil lepšie, išlo o nechytateľnú strelu. V danej chvíli mi hlavou prebehlo, aby už bol koniec polčasu. Potrebovali sme sa ukľudniť a zmobilizovať.“
2. polčas. „To už bolo z našej strany o inom. Po dohovore v šatni nastalo zlepšenie. Vpredu znamenal jednoznačné oživenie príchod Jendriška. Vytvorili sme si aj šance. Z domácich mal ešte jednu veľkú príležitosť Hartig. Pri jeho nájazde som vybehol a vrhol sa do strely.“
Penaltové rozuzlenie. „Penalty sú predovšetkým o šťastí. Pri všetkých jedenástkach, až na poslednú, som riskol pravý roh. Pri Strakovej som išiel na ľavú stranu a vyšlo to. Loptu som vyrazil, a tým sa veľká dráma skončila. Zlikvidoval som ešte jednu za stavu 2:1 pre nás, Halenárova strela síce letela k žrdi, ale bola pomerne slabá. Dal sa možno chytiť aj pokus Fodreka. Loptu, ktorá smerovala do stredu brány, som však iba štrajchol kopačkou.“
Po zápase v kabíne. „Boli sme veľmi šťastní, že sme vo finále. Išlo o spontánnu radosť, nechýbali ani víťazné pokriky. Hoci to nebolo vôbec jednoduché, napokon sa všetko skončilo k našej maximálnej spokojnosti.“
