Medzi prvé lastovičky, obsahujúce blížiaci sa čas vitamínovej hojnosti pre naše uzimené telá, patrí skorá reďkovka.
Najskôr ju ochutnala posádka lode Marca Pola, keď zakotvila na území Orientu. Iná téza udomácnenia reďkovky vychvaľuje šikovnosť európskych záhradníkov, ktorí sa v 16. storočí postarali o skultivovanie dovtedy známych, ale málo chutných odrôd. Odvtedy sa pri pestovaní skorých reďkoviek dodržiava niekoľko zásad, ktoré skvalitňujú ich chuť. Reďkovke vyhovuje jar a jeseň, keď intenzita denného svetla nedosahuje maximum. Reďkovka totiž nesmie zakvitnúť, v opačnom prípade utrpí koreň. Takže rýchlo zasadíme, veľa polievame a čím skôr pozbierame úrodu, lebo inak zdrevnatie. Ak máme k dispozícii balkón a dostatočne hlboké nádoby na siatie, môžeme si reďkovky dopestovať i na sídlisku. Semienka zasadíme do riadkov, nie priveľmi husto vedľa seba.
Reďkev je staršou sestrou reďkovky. Známou sa stala už v staroveku, keď spestrovala jedálny lístok ťažko pracujúcich faraónových otrokov.
Reďkev je na rozdiel od reďkovky mohutnejšia do tvarov i do chuti. Známe sú odrody s červenou, bielou i čiernou šupou. Okrem vody reďkev a reďkovka obsahujú fosfor, železo, horčík draslík, vápnik a skupinu vitamínov B. O pálivú a ostrú chuť sa starajú zlúčeniny síry (chren).
Recepty z reďkvičiek
Túto zeleninu konzumujeme predovšetkým čerstvú. Hodí sa do nátierok i do šalátov. Vynikajúci vitamínový šalát si pripravíme z rovnakého množstva nastrúhanej reďkovky a cvikly, ktoré zalejeme nálevom pripraveným z oleja, citrónovej šťavy a soli. Môžeme prisladiť medom, vhodný je kvetový, repkový a lesný. Reďkovka udusená na cibuľke a zaliata rozhabarkovanými vajíčkami zase chutí ako hubová praženica.
Liečivé účinky má šťava z reďkoviek zmiešaná s mrkvovou šťavou - revitalizuje sliznice. Takáto zmes osoží aj pri zahlienení organizmu. Svojím liečivým pôsobením v povedomí ľudových liečiteľov si vydobyla miesto čierna odroda reďkvy siatej. Podporuje tvorenie žlče, dokonca sa v niektorých prípadoch potvrdilo, že rozpúšťa drobnejšie žlčové kamene.
Okrem toho kladne vplýva na trávenie a chuť do jedla, hoci vo veľkom množstve tráviaci trakt dráždi. Fytoncídy obsiahnuté v tejto zelenine majú vynikajúce protiplesňové, antibakteriálne a antivírusové účinky. Pitím šťavy sa dezinfikujú močové cesty a dýchací aparát. V boji proti úpornému kašľu si môžeme pomôcť domácim sirupom. Večer z buľvy odrežeme vrch a asi 1 centimeter hrubé koliesko. Do jeho stredu vyrežeme otvor a nalejeme med. Vhodný je najmä agátový, ktorý je ľahšie stáviteľný aj pre menšie deti či ľudí so zažívacími problémami. Všeobecne – čím je med svetlejší, tým je ľahšie stráviteľný. Potom reďkev prikryjeme vrchným odrezkom a necháme do rána postáť. Dužina pustí šťavu, ktorú vypijeme. Tento postup niekoľkokrát opakujeme.
Dobrú chuť pri jarných šalátoch, kde nebude chýbať reďkovka, prípadne kvalitný med želá Eva.
