Otvorene si priznajme, že je viacero tzv. jarných mediálnych tém, ktoré sa každoročne opakujú – roztápajúci sa sneh odhaľujúci neporiadok a psie výkaly na sídliskách, vypaľovanie suchej trávy a následný vznik neraz rozsiahlych požiarov, pomalé odstraňovanie zimných posypových materiálov z ciest a chodníkov... Prirátať k nim treba ešte jednu – rozbité štátne a mestské komunikácie.
Nevyhovujúce cesty sú v Ružomberku na mnohých miestach sídliska Klačno, pri Katolíckej univerzite či pri nemocničných komplexoch. Aby sme však „nekydali“ len na samosprávu, uveďme aj štátnu cestu spájajúcu Ružomberok s Dolným Kubínom. Niektoré úseky na liptovskej strane sú tak rozbité, že prejsť po nich bez vhupnutia niektorého kolesa (väčšinou viacerých) do jamy je bez krídel nemožné, tie má však na svojom aute iba filmový James Bond.
To všetko sú neodškriepiteľné fakty. Kde sa však ukrýva pointa tejto neodškriepiteľnej skutočnosti? Nuž, v zdravom sedliackom rozume, ktorý pri nutných opravách komunikácií nepoužívajú - alebo nemôžu použiť? - správcovia komunikácií. Pri „plátaní“ rozbitých ciest sú k dispozícii len menej kvalitné zmesi, lebo sú lacnejšie. A preto sa táto práca opakuje rok čo rok, nekvalitne „zaplátaná“ diera totiž neprežije ani jednu zimu. Napadlo niekomu, že ak by použil drahšiu zmes, ušetril by a „záplata“ by vydržala v diere viac zím?
Nezabúdajme, že aj v tomto prípade platí – nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné veci.
Autor: -sz-