Prší. No a čo? Zahrmelo z úst asi sedemsto Američanov v liptovskomikulášskom Dome kultúry minulý utorok večer. Toľko ich tu ešte nebolo. Každý deň mali za úlohu naučiť sa aspoň dve slovenské vety. Ale neprišli sa k nám učiť slovenčinu, ale hlavne pracovať a nezabránil im v tom ani dážď. V dvanástich liptovských školách stavali drevené altánky, oddychové zóny, ihriská, opičie dráhy, obstrihávali stromy, kríky, natierali ploty, hrabali, kopali, pílili, vŕtali, upratovali a po práci sa každý večer v Dome kultúry zabávali, spievali aj modlili. Pracovali u nás takmer týždeň od 8. do 13. apríla, ale nie kvôli peniazom. Znie to skoro neuveriteľne, ale na to, aby mohli u nás pracovať, si vraj museli najskôr doma zarobiť. Boli to deti amerických vojakov, prevažne stredoškoláci, ktorí žijú so svojimi rodičmi vo vojenských základniach NATO v rôznych krajinách Európy.
Podujatie s názvom Service Projekt organizuje americká mládežnícka kresťanská organizácia známa pod názvom Club Beyond. V Čechách má už niekoľkoročnú tradíciu, v Liptove sa konala druhýkrát. Jej hlavným organizátorom v Čechách i na Slovensku je Petr Boudný, pastor Jednoty bratskej. (Jej najznámejším biskupom bol učiteľ národov J. A. Komenský.)
Američania bývali v aquaparku Tatralandia, odkiaľ každé ráno vyrážali autobusmi do piatich základných škôl v Liptovskom Mikuláši, do škôl vo Východnej, Važci, Ľubeli a Kvačanoch. V Liptovskom Hrádku pracovali v základnej aj lesníckej škole a na gymnáziu. Každá asi 50-členná skupina mala svojho šéfa a tlmočníkov. Časť amerických študentov pracovala na školskom dvore, ďalší chodili do tried na konverzáciu, pripravovali pre žiakov program, rôzne hry a súťaže, maľovali, vystrihovali...
V nedeľu bola v Dome kultúry bohoslužba, ktorú viedli pastori zborov Jednoty bratskej v L. Mikuláši a L. Hrádku Mário Ovčár (Otcov dom) a Kamil Dzuriak (Efata). Kazateľ Petr Boudný hovoril o tom, ako Ježiš nasýtil chlebom päťtisíc ľudí. Bochník chleba symbolicky putoval z ruky do ruky a každý si mohol kúsok odlomiť.
V utorok pozvali do Domu kultúry aj zástupcov škôl, mesta a aquaparku a odovzdali im cerifikáty za pomoc, odvahu a smelosť pri spolupráci s Clubom Beyond. Pri preberaní certifikátov zožali riaditelia škôl takmer taký auplauz ako superstar. Aj primátor L. Mikuláša Alexander Slafkovský nielen za to, že mesto zaplatilo americkým brigádnikom na piatich školách v meste obedy, ale aj za vetu: „Nie je to tak dávno, necelých dvadsať rokov, keď sme boli pre vás vykresľovaní ako nejakí divosi a to isté robila propaganda u nás o vás. Je veľmi dobré, že ste tu, že sa môžeme vzájomne spoznať, pozrieť jeden druhému do očí a vidieť, že sme rovnakí ľudia z jednej zemegule.“
V Dome kultúry to v utorok vyzeralo tak trochu ako v Národnom tenisovom centre. Gospelový spevák Justin Mc Roberts dostal mladých ľudí do varu tak isto ako Cmorik alebo Štroffek. Spieval a rozprával nielen o Bohu, ale zahral aj známe hity napríklad od Beatles.
V stredu navštívil dve základné školy v L. Mikuláši americký veľvyslanec Rodolphe Meaker Vallee. V telocvični ZŠ na Nábreží A. Stodolu dal deťom dve rady: aby vždy poslúchali svojich učiteľov a aby veľa čítali. Aké mal vysvedčenie, prezradiť nechcel, prezradil iba to, že jeho najobľúbenejší predmet bola biológia. Keď odchádzal, deti ho obkľúčili a pýtali si od neho autogramy. Potom sa v telocvični plnej balónov hrali s Američanmi rôzne hry.
V ZŠ J. Kráľa na Podbrezinách americký veľvyslanec krátko pobesedoval s deviatakmi a potom išiel na obed do školskej jedálne. Dal si ako ostatní sviečkovú... V tejto škole americkí brigádnici vlani postavili detské ihrisko, tentoraz stavali altánok. Stretli sme pri ňom aj Chrisa Conleyho a trochu sme ho vyspovedali. Bol u nás aj vlani a žije s rodičmi pri vojenskej základni v nemeckom Heidelbergu. Sťahovali sa už asi šesťkrát podľa toho, kde prevelia otca. Narodil sa na vojenskej základni v Japonsku, ale je Američan. Chris navštívil už väčšinu európskych krajín ako brigádnik aj turista. Na Slovensku sa mu páči, ale keby si mal vybrať, radšej by býval v Taliansku a otvoril si tam pizzériu.
V Základnej škole v Okoličnom sme objavili jedného Američana, ktorý hovoril po rusky a volal sa Taylor. Dva roky žil v Ukrajine, dva v Uzbekistane, jeho otec pracoval na veľvyslanectve. V súčasnosti žije na vojenskej základni v Nemecku. Taylor vie po rusky, uzbecky, nemecky aj anglicky a na Slovensku mu vraj veľmi chutí naša strava.
Vo štvrtok, aj keď už boli prázdniny, prišli deti v Okoličnom do školy, pripravili americkým priateľom obložené chlebíčky, zdobili spolu medovníky a vyrábali veľkonočné ozdoby. Nadviazali mnohé priateľstvá a o to hlavne vlastne išlo. Nielen budovať stavby, ale aj mosty medzi ľuďmi.
Mnohí naši tínedžeri si amerických tínedžerov predstavujú ako rozmaznaných frajerov v značkových tričkách a s cigaretkou v ruke. Ale žiadne sme v ich rukách nevideli. Že sa modlia, mnohých prekvapilo. A niektorí už vôbec nemohli pochopiť, prečo robia zadarmo. Tak sme sa ich spýtali. Ich odpovede by sa dali zhrnúť do jednej vety: Lebo ľudia by si mali pomáhať, spoznávať sa, komunikovať spolu a robiť dobré veci.
