Následky havárie na území ČSSR
Ponad územie Československej socialistickej republiky preletel rádioaktívny mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Podrobné výsledky merania z tej doby opisuje správa Inštitútu hygieny a epidemiológie - Centra hygieny žiarenia, ktorú v roku 1990 pripravili pre potreby Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia. V Správe o radiačnej situácii na území Československa po havárii jadrovej elektrárne Černobyľ sa píše:
• Spád rádionuklidov na povrch pôdy prebiehal najviac počas prvého a tretieho prechodu rádioaktívneho mraku nad naším územím, kedy z neho dažďové zrážky vymývali rádioaktívne látky.
• Kontaminácia pôdy rádioaktívnymi látkami bola zistená jednorazovo medzi 16. a 18. májom 1986. Bolo odobratých 1 300 vzoriek.
• Priemerná hodnota zamorenia pôdy v Československu rádioizotopom cézia Cs-137 bola 4 200 Bq/m2. Na Slovensku bol najviac zasiahnutý západoslovenský kraj.
Nadpriemerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch: Dunajská Streda (12 200 Bq/m2), Komárno (10 510 Bq/m2), Žiar nad Hronom (8 470 Bq/m2), Galanta (7 270 Bq/m2), Nitra (6 980 Bq/m2), Levice (6 410 Bq/m2), Stará Ľubovňa (5 270 Bq/m2), Nové Zámky (4 670 Bq/m2), Lučenec (4 670 Bq/m2), Dolný Kubín (4 430 Bq/m2).
Najväčšie zaťaženie obyvateľov rádioaktívnymi látkami nastalo počas prvých týždňov po havárii a počas zimy 1986/87, keď ľudia konzumovali obilniny z úrody z roku 1986, rovnako aj mlieko a mäso zo zvierat kŕmených senom skoseným na jar a v lete 1986.
Ako došlo k výbuchu
25. apríla 1986 o 13.05 hod. - začali prípravy na test turbíny. Kvôli zníženiu výkonu elektrárne bola vypnutá ďalšia, takisto aj systém núdzového chladenia reaktora.
14.00 hod. - kvôli blížiacim sa oslavám 1. mája odložili test o takmer deväť hodín. V rozpore s predpismi nechala obsluha odpojený systém núdzového chladenia.
26. apríla 1986 o 01.00 hod. - operátori mali problémy s udržaním stability výkonu reaktora. Urobili niekoľko chýb:
1. Regulačné tyče schopné zastaviť v núdzi reaktor vysunuli vyššie, ako dovoľujú predpisy.
2. Výkon elektrárne klesol pod bezpečnú úroveň, reaktor sa stal nestabilný.
3. Kvôli zvýšeniu výkonu zapli operátori prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania klesol tlak i výkon. Za normálnych okolností by v takomto prípade reaktor zastavili automatické havarijné systémy. Tie však obsluha úmyselne vypla.
4. Kontrolný systém minimálnej hladiny vody a maximálnej teploty palivových článkov bol vypnutý.
1.23.04 hod. - operátori zatvorili prívod pary do turbíny. Znížil sa prietok chladiacej vody, vzrástla jej teplota a tlak. S rastúcim množstvom pary sa zvýšila rýchlosť štiepnej reakcie. Výkon reaktora začal prudko rásť.
1.23.40 hod. - operátor zodpovedný za regulačné tyče stlačil špeciálny vypínač havarijného odstavenia. Výkon reaktora dosiahol 120-násobok maximálneho projektovaného výkonu.
1.23.44 hod. - regulačné tyče, ktoré mali reaktor zastaviť, sa dali do pohybu, ale došlo k ich zaseknutiu. Palivové trubice sa pôsobením zvýšeného tlaku pary zdeformovali.
1.24.00 hod. - tlak v reaktore bol taký vysoký, že praskali palivové články a úlomky padali do chladiacej vody. Tá sa menila na paru, rástol tlak v rúrach. Výbuch pary zdvihol tisíctonové veko reaktora, došlo k prvej explózii. Z reaktora začala unikať rádioaktivita, horel grafit. Kov palivových rúrok reagoval s vodou. Vznikol sodík, ktorý explodoval. Horiace trosky reaktora vyleteli do vzduchu, dopadali na strechu tretieho bloku.
28. apríla 1986
TASS vydal po 20.00 hod. SEČ krátku správu o katastrofe.
4. mája 1986
Uhasili požiar reaktora. Vrtuľníky naň zhodili viac ako 5 000 ton materiálu: 800 ton dolomitu uvoľňujúceho oxid uhličitý, ktorý dusí plamene. Karbid boričitý, pohlcujúci neutróny a brániaci štiepeniu uránu. Ďalej 2 400 ton olova pohlcujúceho teplo a žiarenie. Takisto 1 800 ton piesku a ílu, ktoré bránia prístupu vzduchu a tým oheň hasia.
