Svadba dvoch hercov - Marty Beharkovej a Dušana Strapoňa - z ochotníckeho divadla Klások v Pribyline znovu oprášila jednu z tradícií svadobného dňa. Spoluochotníci im na mieru pripravili polnočné čepčenie, čo bývalo niekedy obradovým vrcholom svadby a symbolizovalo stratu slobody i to, že už nikdy si mladá žena nemôže dať na hlavu partu, ale od svadby bude nosiť iba čepiec alebo šatku. Obaja novomanželia boli veľkorysí, a tak MY sme pri začepčovaní nevesty Martušky o polnoci boli.
Nevestu uniesli, ženích si ju našiel
Réžiu čepčenia mala v rukách vedúca ochotníckeho súboru Zdena Račková a to by nebola ona, keby k tomu nevymyslela ešte ďalšie prekvapenie. Keď tradícia, tak tradícia. Martuška s Dušanom od súboru chceli len čepčenie, ale taký únos by tiež nebol od veci. Nahovorila niekoľkých spoluhercov, a keďže to bola už ich štvrtá divadelná svadba a aké-také skúsenosti s tým mali, pekne-krásne sa im s tichým súhlasom Marty podarilo ju samú uniesť. Nie až tak ďaleko, aby mal ženích veľa roboty s hľadaním, a nie až tak draho, aby mal veľký kelčík (pre neznalcov – trovy). Veď je jedným z divadelníkov a priateľov pribylinských ochotníkov. V susednej dedine bar poskytol dobrú skrýšu. Nie nadlho. Podľa indícií Dušan svoju vyvolenú ešte pred poloncou našiel, a tak sa ostatní ochotníci z Kláska mohli pripraviť na polnoc.
Hej, otvárajte dvere,
svadobná rodina,
hej, ideme zďaleka,
veru nám je zima.
So spevom vchádza družina asi dvadsiatich hercov v krojoch do svadobnej miestnosti. Ešte zaznie sólo Keď ja pôjdem, mamičko, od vás a už ide divadelný starejší Stano Mikuš s družičkou Radkou Majerovou po nevestu a ženícha. Tí sa ani nebránia, nechajú sa vyviesť spoza svadobného stola a poslušne si sadajú oproti sebe na stoličky uprostred miestnosti. Radka povie odpýtanku a starejší hneď na to: „Preto sa ťa, pani mladá, pýtam po prvý raz: či dovolíš hlávku sťať alebo vienok sňať.“ Správne vychovaná nevesta volí dvakrát hlávku sťať, na tretíkrát skúsi rukou ostrie sekerky a rozhoduje sa zbaviť vienka. Parta je však dobre pripevnená vo vlasoch a družičke chvíľu trvá, kým ju za spevu a sviečkového tanca ostatných zloží neveste z hlavy.
Vila si ju,
vila medzi vrbinou
a teraz ju skladáš
medzi družinou.
Prvá družička uviaže neveste šatku a mladá žena je týmto úkonom prijatá medzi vydaté ženy. V minulosti sa práve tu robili rôzne obrady na zabezpečenie plodnosti a prosperity. Do lona nevesty sa napríklad kládol chlieb, koláče či peniaze. Samozrejme, nevesta bola v kroji, naša však v bielych šatách, ktoré sa začali ako svadobný odev nosiť až v devätnástom storočí. Vtedy anglická kráľovná Viktória sa po prvýkrát odela do bielej a dobové módne časopisy to dôkladne zdokumentovali, pretože vtedy bola dôležitejšia parta ako farba šiat.
Cigánka veští osud dvojice
Do kruhu medzi spevákov vbehne Evka Juríková prezlečená za cigánku a so zdvihutým prstom želá neveste: „Aby sa ti u Strapoňa, aby sa ti páčilo, aby sa ti len peknô, len peknučkô prisnilo, aby ťa muž nebíjal a s inými nelíhal, aby ste sa ľúbili, nikdy nepoškriepili a do dňa a do roka (alebo skôr – dodala akoby mimochodom), vychovali proroka.“ Potom starejší berie nevestu do tanca a postupne ju vykrúcajú všetci svadobčania. Ale tanec nie je zadarmo. Cigánka ku každému, kto chce s malduchou tancovať, vystiera ruku s klobúkom, kde sa množia ...korunáčky.
Čepčenie v spomienkach starej mamy a svadobčanov
Za vrchstolom svadobného stola sedí stará mama Marka Blatnická, bielučké vlasy veštia bohaté spomienky. „Jaj dievčička moja, vydávala som sa pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, z mojej svadby si nepamätám. Ale čo si pamätám, nebola pri čepčení takáto veľká družina. Je dobré, že títo mladí to vo veľkom robia, aspoň nevymizne to pekné, čo na dedine bolo.“ Odrazu sa okolo nás ozývajú ďalšie hlasy a svadobčania vyjadrujú svoje pocity práve z prežitého čepčenia: pekná tradícia – treba, aby sa zachovala, nevesta nevyronila ani slzičku pri skladaní party, nám sa veru tisli slzy do očí, šikovní sú títo mladí divadelníci, nech im to len vydrží na veľa svadieb, čepčenie už dávno stratilo svoj pôvodný zmysel, ale ako pohľad do tradície je pekné, kedysi pri čepčení boli najmä staršie ženy a tie radili mladuche, piesne, ktoré pri tom spievali, boli často šteklivé, áno, mali erotický podtón, veď podľa dávnych zvykov nevesta nemala vedieť o sexuálnom živote veľa, ale tie dnešné sú inak vychované...
… a tancovali a veselili sa až do bielučkého rána.
Mladomanželia, vďaka, že ste nám umožnili nazrieť do jedného z vašich najkrajších dní a dovoľte želanie, aby vaše deti vyrastali v láske svojich rodičov a všetci spoločne ste poznávali len šťastné chvíle života.
Autor: DagmaRA
