Nás čaká Hollywood, prachy a sláva, budeme na baby trenkami mávať... Spieval Ploštín punk už pred dvanástimi rokmi. Bol prvou hudobnou skupinou z Liptova, ktorej vyšlo už v roku 1995 cédečko. Druhé sa volalo Z Liptova baby a tretie Nákup mesiaca. Hity ako Hollywood, Aranka Španielka či Ovčia koža poznajú nielen Liptáci, ale aj široké slovenské okolie. V poslednom čase však Ploštín punk na koncertoch akosi nepočuť, hovorilo sa, že chcú vymeniť speváka. Ideového vedúceho kapely, inak šarmantného redaktora Šarmu Jana Dzúra, sme sa spýtali:
Už dávno nebolo Ploštín punk počuť ani vidieť na žiadnom koncerte. Prečo?
Dali sme si ročnú pauzu, lebo sme už boli unavení z celého toho kolotoča. Minulý rok sme hrali aj trikrát za víkend, už sme boli utrmácaní. Potrebujeme si trochu oddýchnuť od muziky, aby sme sa vedeli ďalej naštartovať, a dať si dokopy súkromie. Slobodný je už len bubeník Pál, ale ani ten nezaháľa: žhaví internetovú linku s Evičkou z Bratislavy. Zhodou okolností, poznám sa s jej mamou a tak som sa za Pála prihovoril.
Kolovali reči, že chcete vymeniť speváka. Sú pravdivé?
Nie. Okrem nášho dvorného tanečníka Majkiho nemá nikto také dobré pohyby ako Jožo. Hneď po ňom som ja. Jožo tvrdí, že viac sa na koncertoch hýbe socha.
Koľko koncertov sme doteraz odohrali?
Keď to tak rátam, za tých dvanásť, čo sme hrali, to môže byť asi sedemsto vystúpení. Konce niektorých si ale nepamätám.
Pamätáš sa na prvé?
Prvé bolo na Folk Tatry. Vtedy ešte bola základná otázka kapely nie čo budeme hrať, ale čo si oblečieme. Nakoniec sme si dali tričká, čiapky a krátke gate, iba trubkár Jano Kubíček prezývaný Frasňa si obliekol sako, pretože povedal, že nebude vyzerať ako debil. Jožo Fašánok vystupoval vyzlečený do pol pása, pretože bol vegetarián a dokázal brucho stiahnuť na hrúbku novinového papiera. Vystúpenie bolo zaujímavé aj tým, že Frasňa trúbil spomedzi ľudí z publika a keď dotrúbil Hollywood, predstavili sme ho ako bratranca Luisa Armstronga. Frasňa prišiel na pódium a povedal: To som ja.
Práve dnes som si v Liptove čítal článok o Folk Tatry, kde boli vymenované všetky možné kapely, len Ploštín punk nie, čo ma celkom pobavilo. Neviem, či nejaká iná kapela spomínala Folk Tatry tak často ako my.
Kde všade ste koncertovali?
V podstate po celom Slovensku od Stropkova po Bratislavu, od Kysuckého Nového Mesta po Margitu a Ilonu pri Levicach. Hrali sme aj v Čechách, Maďarsku a v Poľsku v Novom Targu. Tam sme hrali jasnú presilovku, prišiel sa na nás pozrieť jeden divák, ktorému sme sa nesmierne páčil a hneď si kúpil kazetu. V Poľsku sme hrali v Novom Targu a tak sme išli na trh obchodovať. Bývalý basák Beďo si tam kúpil rifle, ktoré boli dobré každému, len jemu nie. Nakoniec ich so zľavou predal vlastnému otcovi.
A aké to bolo v Maďarsku?
V Maďarsku sme hrali pre Slovákov, ktorí tam žijú. Dohovárali sme sa rukami, nohami, lebo používali archaickú slovenčinu z minulého storočia. Jedného chlapíka sme sa spýtali, či je v tej dedine starosta, a on povedal: Nie, ja som tu šéf. Slovo starosta asi v živote nepočul. Ale bolo to úžasné vystúpenie. Najprv sme hrali len naše pesničky a skončili sme tak, že nadránom sme s maďarskými Slovákmi či slovenskými Maďarmi spievali Slovenské mamičky... Naša cesta domov sa skončila tak, že sme v Budapešti zablúdili a v protismere sme po koľajniciach prišli na akýsi ostrov uprostred Dunaja. Tam sme si dali pivo a dohodli sme sa, že ak šťastne prídeme na Liptov, natočíme o tom horor. V Nemecku sme síce nehrali, ale tam som prvýkrát na vlastné oči videl, čo je to globalizácia. V Pivnom stane hrala na pódiu nemecká kapela ruské častušky a na to tancovali japonskí turisti.
Na vašom poslednom cédečku spieva s vami jednu pesničku Otto Weiter. S akými známymi spevákmi ste ešte vystupovali?
Bolo ich dosť. Napríklad v Vašom Patejdlom, Paľom Hammelom, Robom Pappom, s Janou Kirschner, so skupinami Gladiátor, Nocadeň, No Name a ďalšími. Čo ma najviac teší je , že sme nahrali rockovú verziu Aranky Španielky s českým spevákom Petrom Kolářom, ktorého Česká hudobná akadémia v tomto roku pred niekoľkými týždňami vyhlásila za najlepšieho českého speváka. Kolář účinkuje s takými hviezdami, ako Lucie Bíla a Daniel Landa, pesničky mu píše Karel Svoboda, čo je chlapík, ktorý zložil aj song Včielka Mája. Trochu ma to štvalo, lebo Kolář s nami urobil jednu pesničku a hneď je hviezda a Fašánok naspieval tri platne a poznajú ho iba na Orave.
Ako ste Petra Kolářa presvedčili?
Keď sme pred dvoma rokmi nahrávali tretie cédečko v Prahe na Barrandove, hľadali sme nejaký rockový hlas. Pôvodne sme chceli, aby Arakain Španielku spieval Aleš Brychta z Akarainu, alebo Gene Simons z Kissu, s ktorým si kedysi dopisoval Frasňa, ale nebolo z toho nič. Náš pražský kamarát Peťo Kuba mal kontakt na Petra Kolářa, zavolal mu, či by neprišiel zaspievať jednu pesničku, on prišiel, povedal, že má mamu zo Spišskej Novej Vsi, zaspieval, zobral si jedno cédečko a tričko a odišiel. Aranka (Arakain) Španielka je na našom treťom cédečku ako bonus. Okrem troch už spomínaných cédečiek vyšiel Nás čaká Hollywood aj v reedícii, ale z týchto päťsto kusov už tiež nie je ani jeden. K základným pesničkám sme pridali štyri discoverzie, ktoré vyšli na ďalšej platni osobitne s názvom Šu-šu-šu.
Ploštín punk počuť aj v rozhlase, raz ste dokonca robili celý silvestrovský program...
Bolo to živé nahrávanie, priamy prenos, začali sme ráno o desiatej a skončili večer o desiatej. Bol to veselý Silvester. Vtedy prišiel za nami do šatne aj bývalý robotnícky líder Ján Ľupták prezývaný Kelňa. Jožo Fašánok mu vraví:, Pán Ľupták, sme tu samí chpali, nevšímajte si ten bordel.´A Ľupták na to: ,Mne to nevadí, ja som ja to zvyknutý. Spával som v maringotke.´ Politikov s lesklými očami som však videl desiatky…
Krstným otcom vášho tretieho cédečka bol riaditeľ hotela Permon Dušan Melo a zástupca krstného otca bývalý minister vnútra Vladimír Palko. Niektoré hudobné skupiny hrávali aj na politických mítingoch. Vyhrával Ploštín punk hlavne „kádehákom?“
Žiadnej strane sme nerobili žiadnu politickú kampaň. Ale občas sme hrávali na rôznych podujatiach, kde boli aj rôzni politici. KDH sme raz hrali už o siedmej ráno…
Kde mal Ploštín punk najväčší úspech?
Klasicky dobré koncerty bývali v Leviciach, kde sme máme celkom slušný fan klub. Na Margite a Ilone sme hrali raz pre motorkárov. Pred nami tam boli samé metalové kapely. Chlapi, ktorí nás tam pozvali, nás nepoznali, mysleli si, že budeme hrať niečo podobné. Keď sme začali skúšať tie naše dychovky, hovorili, že to bude prúser. Ale skončilo to nehoráznym mejdanom. Keď sme odchádzali, na každej motorke hralo cédečko alebo kazeta Ploštím Punku.
Ešte predtým, ako vám vyšlo prvé cédečko, ste v pribylinskom skanzene natáčali vidoklip s oslicou Gizelou. Natočili ste ich viac?... Boli ste aj v telke v nejakej hitparáde?
Boli sme len v hitparádach rôznych rádií. Darilo sa nám tam, kde nás ľudia poznali a naše pesničky mali v ušiach. Zopár hitparád sme dokonca vyhrali.Na druhej strane, každú televíznu reláciu, kde sme sa mihli, čoskoro zrušili. Keď som bol v jednom rádiu na rozhovore, dokonca tam padla anténa. Nečudujem sa, že nám médiá zatvárali dvere.
Čo pokladáš za vás najväčší úspech?
Dvadsať rokov pracujem v médiách, posledných pätnásť v Bratislave pre týždenníky, ktoré každých sedem dní číta asi pol milióna ľudí. Nikto o tom nevie. Ale keď si idem meniť na aute pneumatiky, napíšu mi na ne Ploštín punk. Myslím si, že nielen mne, ale všetkým chlapom z kapely Ploštín punk otvárajú dvere aj tam, kde by sme ich mali inde zatvorené. A teší ma, že sme sa s Jožom ovládli a nestrieskali istého bratislavského manažéra, s ktorým sme rokovali o nahratí našej tretej platne. Jožo bol totiž akurát v saku a tak si ten chlap myslel, že tak chodíme po Mikuláši bežne.
V pôvodnej zostave hral na basu Béďo – Peter Bernadovič, občas za neho zaskakoval jeho otec. Čo je s Béďom dnes?
Beďo otec býva v Liptovskej Sielnici, jeho syn žije v USA, kde sa oženil. Vzal si Američanku. Podľa mňa jej pustil nejaký milostný song od Ploštín punku a neodolala.
Spomínal si, že roky robíš pre celoštátne médiá. Nelákalo ťa vrátiť sa na Liptov?
Istý čas áno, no Laco Hámor raz tlačil hore mestom svoj zánovný bicykel a povedal mi, že s mojim hlasom a ksichtom sa do mikulášskej televízie nehodím. Keď si to občas pozriem, tak si myslím, že mal pravdu…
Autor: -bea-
