Vychovala štyri dcéry. Mariku, Zuzku, Janku, Aničku - dnes sú vydaté, každá z nej urobila starú mamu a každá si odniesla do života niečo aj z jej šikovnosti. Mária Cukorová z Pribyliny v Žilinskom kraji, ktorú všetci jej blízki volajú Majka, sa čestne priznala, že veru v mladosti až taká šikovná nebola: „Nevedela som ani ihlicu chytiť do ruky, ale obdivovala som známu, ktorá bola v rovnakom čase na materskej ako ja, ako nádherne vyšíva a vôbec robí všetky ručné práce s radosťou. Ale keď si povieš, že niečo naozaj chceš, urobíš to. Ja som sa naučila od Dašky Orčíkovej vyšívať – ona má plný byt všelijakých výšiviek, vyšívaných obrazov...“ Pozeráme po Majkinom byte, všade vyšívané obrazy – na schodisku galéria slovenských hradov a zámkov zhotovená krížikovou výšivkou, chodby zdobia malebné zátišia s dedinskými domčekami a kytice kvetov, v obývačke štylizované postavičky v hre s hnedou niťou a bielou plochou obrazu. Nie jeden, nie päť obrazov, desiatky! A Majka otvorí skriňu, kde v komínikoch ležia vyšívané obrusy, dečky: „Už ich ani všetky nepoužívam. Občas prestriem aj kúpny obrúsok, ale vyšívaný je vyšívaný, cítiť z neho domov.“ A s nežným pohladením niekoľko z nich vystiera na zemi.
Svoj vyšívačský fortieľ odovzdala do vienka aj dcéram. Zuzka tiež vyšíva, no viac sa robila na materskej: „Pochytila som vyšívanie od maminy, tá má precíznu robotu, všetky krížiky vyšíva vždy jedným smerom a vytvára tak nádherné plochy. Keď som ja začala, moji známi sa čudovali, ako môžem z predlôh vyšiť obraz, vraj sú to len samé guličky, čiarky, čísla – ako teda viem, čo mám vyšívať,“ smeje sa Zuzka a prináša predlohy výšiviek. Samé čiarky, čísla, štvorčeky, gulôčky v miniatúrnom podaní. Fakt dobré pre dobré oči. „Už vyšívam menej,“ pridáva mama Majka, „oči už cítia toľkú záťaž, ale aj vyšívacie priadze a nite na háčkovanie, vlna sú drahé. Pri farebných obrazoch treba veľa-veľa odtieňov nitiek, často len trošku z nejakej farby, ale kúpiť treba celé klbko. Dakedy som mojim dievčatám urobila všetko možné aj na oblečenie. Plavky mali napríklad háčkované. A tých štrikovaných sukničiek, detské kombinézy, svetríky!“ „Len obháčkovať obrusy sa nenaučila,“ prezrádza Zuzka. „Keď sme chceli mať niektorý s háčkovaným okrajom, vyšité obrazy sme posielali k babke na Oravu.“ Pritom Majka zvládla háčkovanie vlnou. Svoje práce nepredáva. Z výšiviek pripravila dcéram výbavu, teraz treba vnúčatá zásobiť vecami, ktoré dokážu s láskou urobiť len šikovné ruky starej mamy. A možno ďalšie výbavy bude treba o chvíľu chystať. Hoci sú vnučky ešte malé, príprava takej vyšívanej výbavy trvá...
