Vari najvážnejšie porušenie zákona o ochrane prírody na Slovensku v ostatných rokoch zaznamenala Správa Národného parku Malá Fatra v Stankovanoch pred mesiacom (písali sme o tom v Liptove č. 14). Obec tam dala vykopať bazén s priemerom trinásť metrov, zeminu z výkopu rozhrnuli po okolí a časť vody z neho dočasne odviedli potrubím v päťdesiat metrov dlhom výkope.
Jeden vykopaný bazén! No a čo? Kvôli tomu sa o tom musí toľko hovoriť o porušení zákona a dokonca písať v médiách? Takto reagujú mnohí. Táto udalosť však rozvírila verejnú debatu, pretože k nej došlo v prírodnej rezervácii Močiar, ktorá má chrániť jeden z najcennejších slovenských prírodných úkazov – aktívne travertínové pramenisko. Predbežnú hodnotu zničených biotopov možno odhadnúť na 8 miliónov korún, navyše, teraz už nie je možné presne zistiť, koľko kusov zákonom chránených a kriticky ohrozených druhov rastlín bolo zničených.
Podľa odborného asistenta Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne Michala Hájka, ktorý sa ako člen medzinárodného výskumného tímu, zaoberajúci sa výskumom podobných biotopov, by sa prírodné fenomény chránené v prírodnej rezervácii Močiar mohli porovnať s tým, ako keby dnes niekto našiel živého mamuta. Pochopiteľne, zrejme by ste ho nedali zastreliť...
Obec chcela výnimku
„Nezamestnanosť a prestarlosť občanov v Stankovanoch sú najvážnejšie dôvody, pre ktoré si mnohé rodiny nemôžu dovoliť návštevu mestských a termálnych kúpalísk v okolí, napríklad v Bešeňovej, Liptovskom Mikuláši či Oraviciach. Zo zvyku využívajú niekoľko desiatok rokov to, čo im ponúka príroda,“ vysvetľuje Ján Tatár, starosta Stankovian, prečo dala obec bazén vykopať. „Nevyužívanie prírodného zdroja, v tomto prípade minerálnych prameňov a jazierka, sa nemôže stretnúť s kladným ohlasom. Takýto postup možno skôr hodnotiť ako nedôsledné využívanie a ľahkovážne plytvanie so zdrojom, ktorý nám príroda ponúka pre udržiavanie dobrého zdravia,“ myslí si Ján Tatár. Ako sme sa od starostu dozvedeli, v tridsiatych rokoch minulého storočia bolo asi štyri roky na pozemkoch nazývajúcich sa Močiare futbalové ihrisko. Ešte predtým ako ihrisko zrušili, začali ľudia využívať neďaleké, čiastočne upravené prírodné kúpalisko. Ľudia využívali toto kúpalisko na kúpanie v podstate až do súčasnosti.
V roku 2003 sa prerokovávali návrhy na zaradenie území do zoznamu území európskeho významu, preto obecný úrad v Stankovanoch požiadal o výnimku, aby jazierko z prírodnej rezervácie Močiare vyčlenili. Obec žiadala o možnosť využívať prírodné kúpalisko aj začiatkom minulého roka. „Rozsah požadovaných prác sa týkal vyčistenia jazierka, úpravy zeminy a zmineralizovaných nečistôt, ktorú bolo potrebné podľa dohody rozmiestniť a upraviť v jeho okolí,“ hovorí Ján Tatár. Pokračuje, že udržiavacie práce robili koncom minulého roka, teda vo vegetačnom pokoji. „Našou snahou bolo ukončenie týchto prác v skorých jarných mesiacoch, resp. kvôli počasiu najneskôr v máji tohto roka. Práce zabezpečovala na vlastné náklady obec s občanmi, ktorým ide o dobro v prospech obce a s našimi nezamestnanými,“ zdôvodňuje Ján Tatár zásah do prírodnej rezervácie.
Mamuta už nevzkriesime
Vráťme sa pre ilustráciu opäť k mamutovi, ku ktorému Stankovianske územie a nálezy na ňom prirovnal Michal Hájek. Takže: výstrel zaznel bez varovania... Ale mamuta už nikto nevzkriesi. Naozaj bol ten živý mamut v súčasnosti taký vzácny? Prirovnávanie prírodnej rezervácie k mamutovi, ktoré použil Michal Hájek, požívame aj my preto, lebo laikovi vysvetlenia, že v spomínanej rezervácii sa nachádzal najrozsiahlejší porast kriticky ohrozeného druhu rastliny Marica pilkatá na Slovensku a tento druh tam tvoril jedinú lokalitu prioritného biotopu európskeho významu vápnité slatiny s Maricou pilkatou a druhmi Caricion davallianae na Slovensku, veľmi veľa nepovedia. Ale mamuta si vie predstaviť každý. Keby sme ho teraz na Slovensku našli... Bola by to rarita! Ako by sme sa ňou pýšili pred svetom...
Napriek tomu, že si vieme dnes už vyhynuté zviera predstaviť lepšie ako botanické termíny, oslovili sme nielen na Slovensku uznávaného botanika Daniela Dítě, pracovníka Správy Tatranského národného parku.
„Tvrdenia starostu Stakovian je potrebné upresniť. Nazývať jazierko s priemerom dva metre, ktoré tu existovalo pred zásahom, prírodným kúpaliskom, ktoré sa obec podujala vyčistiť a prehĺbiť, je zavádzajúce, tak isto ako tvrdenia o tom, že občania Stankovian ho využívali na kúpanie vo veľkom rozsahu,“ povedal Daniel Dítě a pokračoval: „Je mi ľúto, že k zásahu došlo. Prírodná rezervácia Močiar chránila prírodné fenomény, ktorých hodnota je nevyčísliteľná. Travertíny vznikali na viacerých miestach Slovenska, najviac však v Liptove a na Spiši. V priebehu rokov boli postupne takmer všetky zničené alebo vážne poškodené. Tie v Stankovanoch ostali ako posledné vo vynikajúcom stave. Toto však už prestalo platiť.
Za porušenie zákona ponesie zodpovednosť
„Tak isto aj tvrdenie pána starostu, že tu bolo futbalové ihrisko, je ľahko spochybniteľné. Existuje mapa rastlinných spoločenstiev tejto rezervácie z roku 1934, v ktorej nie je nič také zaznamenané. Je nemysliteľné, aby sa na ploche s vysokou hladinou podzemnej vody a vývermi minerálnych prameňov dalo vybudovať ihrisko. To, že bolo umiestnené v lokalite Močiare neznamená, že sa nachádzalo práve v cennej časti lokality,“ dodal Daniel Dítě.
Najdôležitejší z celej kauzy je fakt, že k zásahu došlo absolútne nezákonným spôsobom, inými slovami úplne ilegálne. Obec síce tvrdí, že sa snažila práce realizovať v období vegetačného pokoja, to ale nemení nič na skutočnosti, že došlo k porušeniu hneď dvoch zákonov - zákona o ochrane prírody a stavebného zákona. „Nie je predsa možné odvolávať sa pri porušení zákona tým, že išlo o dobro občanov. Ako možno konať dobro pre kohokoľvek porušovaním zákona? Za porušenie zákonov tejto krajiny bude musieť ten, kto ho porušil niesť zodpovednosť,“ pokračoval Daniel Dítě. „Podľa odhadovanej škody, ktorá ešte bude upresnená, ide o škodu veľkého rozsahu. To je škoda, ktorú podľa platnej legislatívy dokážeme vyčísliť, hodnoty územia sú ale, ako sme spomenuli, nevyčísliteľné. Na unikátny svet rastlín na travertínoch pri Stankovanoch upozorňovali vedci už v prvých desaťročiach minulého storočia. Prírodné hodnoty sú dôvodom zaradenia prírodnej rezervácie Močiar do zoznamu území európskeho významu, ktoré Slovensko vytvára v súvislosti so vstupom do Európskej únie.“
Sieť území európskeho významu, tzv. NATURA 2000, je sústava chránených území vytvorených vo všetkých štátoch EÚ. Slovensko sa vstupom do EÚ zaviazalo pristúpiť svojím dielom a navrhnúť územia, ktoré tvoria vlastne spoločné európske prírodné dedičstvo a chránia územia významné z pohľadu celej Európy. „Týmto celý prípad naberá medzinárodný rozmer, čo si len málokto uvedomuje,“ dodal Daniel Dítě
Liptov prišiel o raritu
O tom, že kauza: Prírodná rezervácia Močiar verzus bazén pre občanov v Stankovanoch prerástla hranice Ružomberského okresu i liptovského regiónu dnes už niet pochýb. Žiaľ, neveľmi slávne sa o Stankovanoch, ako o obci, ktorá vážne poškodila prírodnú rezerváciu, hovorí aj za hranicami Slovenska. Ako sa na túto skutočnosť pozerá už spomínaný Michal Hájek? „Väčšina občanov a niektoré regionálne médiá túto udalosť chápu ako stret záujmov občanov, reprezentovaných bazénom a byrokracie, predstavovanej národnými a európskymi zákonmi o ochrane prírody. Odhliadnuc od právneho aspektu problému, keď bol zákon jednoznačne porušený, nastala aj absurdná situácia, že každý, kto by sa chcel v jazierku okúpať, by musel zložito žiadať o povolenie vstupu do rezervácie. Doteraz nezaznel hlas, ktorý by vysvetlil túto udalosť z vedeckého hľadiska, preto to rád vysvetlím. Ide o drobný, z prírodného hľadiska nevýznamný zásah, ktorý byrokrati zveličujú, alebo došlo naozaj k nenahraditeľným stratám pre ľudskú spoločnosť?
Travertín je hornina, ktorá vzniká zrážaním uhličitanov z vody, bohatej na minerály, vyvierajúcej na zemský povrch. Z chemického hľadiska je to proces rovnaký a rovnako dlhodobý, ako proces vzniku kvapľov. Na rozdiel od kvapľových jaskýň sa tu uplatňuje ešte živá zložka – rastliny a živočíchy, ktoré sú špecializované na tento extrémny biotop. Často ide o druhy, ktoré sa inde v krajine nevyskytujú a predstavujú pamiatku na dávne obdobie v histórii krajiny. Nálezy mnohých takýchto druhov možno prirovnať k tomu, ako keby niekto našiel v prírode už spomínaného živého mamuta.
Travertíny vnútrokarpatských kotlín predstavujú unikátny fenomén, ktorý nemá v Európe obdobu. Samotný biotop travertínov je extrémne vzácny a pritom dosť atraktívny. O tom vedia svoje najmä tie krajiny, ktoré z výskytu travertínov na svojom území urobili lákadlo pre turistov, ako napríklad Turecko. To, čo sa však v posledných zbytkoch zachovalo na Slovensku, bez preháňania, nemá nikde obdobu. Tunajšie travertíny sú porastené unikátnou vegetáciou, ktorá prežila z dávnych dôb, a v ktorej žije naozaj unikátna garnitúra rastlín a živočíchov. Tie by bez existencie podobných biotopov vyhynuli.
Kúpalisko mohlo byť inde
Vďaka doteraz fungujúcemu vodnému režimu, zrážaniu travertínu a naň viazaných organizmov si slovenské travertíny získali obdiv vedcov z celej Európy. Výnimočnosť travertínového fenoménu obdivujú ľudia podobne ako kvapľové jaskyne, vodopády, staré hrady či architektonické pamiatky. Zničenie časti z najcennejšieho slovenského travertínového prameniska je porovnateľné s tým, ako keby sme z časti Demänovskej jaskyne odstránili kvaple a urobili tam diskotéku. Alebo časť Oravského hradu prestavali na moderný hotel. Alebo namiesto skanzenu postavili supermarket.
Možno teraz namietnuť, prečo by sme toto robili, keď na diskotéky, hotely a supermarkety je dostatok iných miest. A presne tak je to aj v prípade Stankovian! Miest pre bazény a oddychovú zeleň je naozaj dosť a kúpanie ľudí zo Stankovian nemusí byť na úkor jedinečného prírodného fenoménu, ktorý bude chýbať oveľa viac ľuďom, než koľkým doteraz chýbalo kúpalisko v Stankovanoch. A najviac bude chýbať budúcim generáciám,“ upozorňuje Michal Hájek.
Nenávratne sa pripravujeme o zdroje
Ďalším hľadiskom je podľa Michala Hájeka ochrana biodiverzity. „Vzácne druhy viazané na stankoviansky travertín väčšine ľudí asi chýbať nebudú. Ľudská spoločnosť ako celok však v prírode hľadá veľa zdrojov: genetických, farmaceutických, ale aj inšpiračných (technológie, umenie...). Celosvetový úbytok biodiverzie ľudstvo o tieto zdroje nenávratne pripravuje. Väčšina ľudí v Európe odsudzuje ničenie tropických dažďových pralesov, spojené s hubením druhov v nich žijúcich. Rovnakým dychom ale schvaľuje aktivity vo svojej krajine, ktoré vedú k stratám rovnakého významu. Také výnimočné biotopy, ako sú slovenské travertíny, zaberajú už len promile zemského povrchu. Väčšinou sú tieto územia chránené, takže sa o nich vie. Podľa môjho názoru vždy, kým sa ľudia pustia do činnosti, ktorá predstavuje rozsiahly zásah do chráneného biotopu, by sa mali zamyslieť nad tým, či nemôžu nenávratne zničiť niečo, čo má nadčasovú a nadregionálnu hodnotu, ktorú možno budúca generácia docení viac, ako tá dnešná,“ myslí si odborný asistent Ústavu botaniky a zoológie z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne.
Prípadom sa zaoberá Slovenská inšpekcia životného prostredia, o tom ako kauza dopadne, vás budeme, milí čitatelia, informovať.
