Po rokoch bádania slovenskí vedci presne popísali doposiaľ nedefinované onemocnenie, ktoré však aj v minulosti postihlo viaceré osoby. Napriek úpornému snaženiu sa im síce nepodarilo zistiť pôvodcu tohto nebezpečného ochorenia, ale presne popísali prejavy tejto psychickej nemoci – chorobná nenávisť voči inému národu, snaha o jeho likvidáciu. Nech chorý človek dostal akúkoľvek otázku, vždy sa vo svojej odpovedi dostal ku kritike nenávideného národa. V minulosti touto chorobou trpeli napríklad španielski dobyvatelia amerického kontinentu, ktorí sa pravidelne vyvršovali na Indiánoch, Aztékoch či Inkoch. V novodobej histórii je v našich zemepisných šírkach známy prípad niektorých Slovákov, ktorí chorobne nenávideli Hunov, ale hlavne ich potomkov Maďarov. Aj v týchto prípadoch sa potvrdil jav, že nech chorý dostane akúkoľvek otázku, vždy sa po niekoľkých vetách dopracuje ku kritike nenávideného národa.
Choroba, objaviteľov ktorej Slovenská akadémia vied navrhla na udelenie Nobelovej ceny, dostala trefné pomenovanie – Slotov syndróm. Aké však bolo sklamanie nominantov Nobelovej ceny, keď od Švédskej kráľovskej akadémie vied dostali list, v ktorom im oznámili, že neobjavili žiadnu novú chorobu. Ako dôkaz odmietnutia prihlášky na udelenie Nobelovej ceny odborníci zo Štokholmu uviedli príklad z Ružomberka. Vraj aj v tomto liptovskom meste žije minimálne jedna osoba, ktorá nech dostane akúkoľvek otázku, vždy sa nejakou prešmyčkou dopracuje ku kritike mestských novín platených z rozpočtu mestského úradu.
A keďže v tomto prípade nejde o kritiku národa, ale o politickú nespokojnosť jednotlivca ovplyvňovať dianie podľa vlastných samojediných, neraz (veľmi slušne povedané) nerozumných predstáv, nemôže ísť o chorobu, ale len a len o politickú zadubenosť s klapkami na očiach, ktoré znemožňujú vidieť svet reálnymi očami.
