Pondelok, 29. november, 2021 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

„Šunka“ sadí švábku, behá maratóny v kroji a chcela by ísť do Antarktídy

Liptáčka Ľudmila Šunová bude mať 74 rokov a doteraz zabehla 112 maratónov. Bežala ich v Európe, Ázii, Amerike, Afrike, Austrálii a na budúci rok sa chystá do Antarktídy. „Je to môj sen. Keď už som bežala na všetkých kontinentoch, chcem skúsiť aj tú Antarktídu. Na zimu som zvyknutá, hádam tam nezamrznem. Len mi treba ešte nejaké doláre zaplatiť. Pôžičku som si zobrala, ale to je málo. Sponzorov naháňam, ale ktože už dá koruny starej babe? Ale keď dožijem, pôjdem, aj keby som mala dom predať,“ hovorí čiperná dôchodkyňa z Ploštína, ktorá je známa tým, že maratóny behá v kroji. Zatiaľ posledný sto dvanásty zabehla vlani v Amsterdame a na stotrinásty sa chystá do Prahy. Ale nebehá iba maratóny. V tomto roku absolvovala už beh Devín – Bratislava, bežala v Švošove, Komjatnej, Beňadikovej, Topoľčanoch, naposledy v máji v Bodiciach. Ako najstaršej povedali, že aj najkrajšej účastníčke, jej dali gril, ale ešte ho nestihla ani vybaliť. „Nemám kedy opekať, treba mi švábku sadiť, behať, lebo zima bola dlhá, málo mám natrénovanô,“ hovorí Ľudmila Šunová, ktorú domáci volajú „Šunka.“ Spýtala som sa jej, či jej to nevadí. „A prečo? Veď šunka je dobrá. Či nie?“

Mysleli si, že pašuje bombu

Ľudmila Šunová má doma asi desaťkilogramovú zbierku diplomov, medailí, cien a exotických suvenírov z celého sveta. A ku každej medaile sa viaže nejaký zaujímavý zážitok. V Amerike bežala deväťkrát - v New Yorku, Bostone, Las Vegas, Chicagu, v kanadskom Vancouveri aj brazílskom Sao Paolo. „Chodila som v New Yorku pod tými obrovskými mrakodrapmi a čudovala sa, ako ich mohli také vysoké postaviť. Bola som aj hore na vrchole Svetového obchodného centra, ktoré sa zrútilo po teroristickom útoku. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Ani na to, ako sa mi na letisku rozsypal kufor. Nahádzala som do neho všetko naspäť, ale nedal sa zatvoriť, aj keď som si naň sadla. Asi preto, že mi dali veľkého mrazeného moriaka. Hádam ho tam nenechám? pomyslela som si. Potrebovala som nejaký špagát, ale žiadny som nemala. Zrazu som uvidela na letisku upratovačky s veľkými igelitovými vrecami. Po anglicky neviem, tak som im rukami, nohami vysvetľovala, či by mi pár tých vriec nedali. Ale nerozumeli, tak som im ich vychytila z rúk, ani neprotestovali. Asi si mysleli, že som blázon. Pozväzovala som tie igelitové vrecia dokopy a omotala nimi kufor. Taký vymašličkovaný kufor v Amerike ešte asi nevideli. Druhý raz sa mi stalo, že ma nechceli pustiť cez letiskovú kontrolu. Presvietili mi tašky a stále kričali: ,Stop!´ Vrátili ma, tašku prehľadali, zase presvietili a tak to urobili zo štyri razy. Stále mi ukazovali akési koleso. Nakoniec zistili, že to bola medaila, a oni si hádam mysleli, že pašujem bombu alebo nejaký granát. Kvôli tomu meškalo lietadlo pätnásť minút.“


Do New Yorku sa chystala Ľ. Šunová aj v roku 2001 a bola by bežala maratón s naším premiérom, ale stala sa jej jedna nepríjemnosť. „Bola som navštíviť dcéru v Bratislave a zrazu ma okríkli traja mládenci: ,Davaj peniaze!´ Mala som pri sebe dáždnik, zaujala som bojový postoj a vravím: ,Zmiznite, lebo vás prekolem!´Ale nezľakli sa. Zrazu sa mi zatmelo pred očami a prebrala som sa až v nemocnici. Zlomili mi hornú aj dolnú čeľusť, zobrali mi igelitku, v ktorej som mala botasky, uterák, mydlo a doklady. Peniaze som mala v šuštiakoch vo vačku, tam sa nepozreli. Doklady som si musela vybaviť nové aj zuby. Ale dlho som ich nemohla nosiť, lebo ústa som mala celé opuchnuté, pozašívané a zadrôtované. Nemohla som poriadne jesť ani rozprávať, vyzerala som, ako keby som mala v ústach pingpongové loptičky. A tie botasky im boli aj tak nanič, lebo boli narezané. To je taký môj zlepšovák. Na nohách pod palcami mám výrastky a botasky ma tlačia, tak aby netlačili, zboku ich narežem. V takých behávam. Nohy sa mi aspoň luftujú a keď pália, nalejem si do botasiek vodu a bežím ďalej...“

Namiesto maratónu pohreb

Stý maratón zabehla Ľ. Šunová v roku 2000 Chicagu a stoprvý v Austrálii. „Tam som mala pretekať pred päťdesiatimi rokmi. Bola som nominovaná na olympijské hry do Melbourne v roku 1956. Mala som bežať 800 metrov, maratóny vtedy ženy ešte nemohli behať. Na olympiádu do Melbourne som nakoniec nešla, mala som vtedy už ročnú dcéru a dala som prednosť rodine. Ale dostala som sa tam po rokoch aspoň ako veteránka, bola som sa pozrieť aj do múzea na tie medaile, ktoré som vtedy mohla vyhrať. Na pamiatku som si kúpila malého plyšového klokana a dala som sa odfotografovať s medvedíkom koala. Aj by som si ho zobrala domov, keby jedol halušky, ale on len tie eukalyptové listy.“
Kuriózny bol maratón v Jeruzaleme v roku 1995, ktorý jediný v svojej kariére Ľudmila nezabehla, lebo ho zrušili. Keď si už žehlila kroj, dozvedela sa, že spáchali atentát na izraelského premiéra Jicchaka Rabina, a tak bol napokon namiesto maratónu pohreb. „Toľko plaču, sviečok, kvetov a známych politikov pokope som nikdy nevidela. Bývala som totiž asi sto metrov od hotela, v ktorom bývali.“ Ľudmila zapálila zavraždenému štátnikovi pred domom sviečku, pozrela si Kristov hrob aj Múr nárekov, okúpala sa v Mŕtvom mori a doniesla si odtiaľ namiesto medaily aspoň trochu liečivého bahna.

Kopala vodovod a bežala s mozoľmi

Ľudmila behávala odmalička, najskôr vraj otcovi po cigarety. Často predbehla aj svojich starších bratov. Pochádza zo štrnástich súrodencov, narodila sa trinásta v malej dedinke Lazisko neďaleko Liptovského Mikuláša. Konkurovala aj miestnym chlapcom nielen v behu, ale hrávala s nimi aj futbal a preháňala sa na bicykli. „Behávala som rada, bavilo ma to, nohy mi samé utekali. Ale keď som bola väčšia, daktorí v dedine na mňa aj zazerali, čo má čo dievka behať, šport je len pre chlapov, ženy majú behať len okolo sporáka, starať sa o muža, deti a o dom. Ale potom prišli do módy masové športy a miestne športové organizácie dostali príkaz usporiadať preteky v cezpoľnom behu. Vlado Tutura vtedy povedal: ,Ľuda, ty pôjdeš behať. Futbal s nami hrávaš, rýchle nohy máš, možno aj medailu vybeháš.´“
Ľudmila nemala vtedy žiadneho trénera, behávala väčšinou po tme, aby sa jej nesmiali a s baterkou v ruke. Trénovala na kopci, kde dnes stojí drevený artikulárny kostol postavený údajne bez jediného kovového klinca. Pôvodne tam bola lúka a drevený kostol stál v Paludzi, dedine, ktorá zanikla pri výstavbe vodnej priehrady Liptovská Mara. Aby kostol zachránili, celý ho rozobrali a postavili znovu o niekoľko kilometrov ďalej v Svätom Kríži. Výrazne pri tom pomáhali aj Ľudini bratia.
Ako 20-ročná sa Ľudmila Šunová stala majsterkou Slovenska v behu na 800 metrov. Vytvorila slovenský rekord časom 2:23 min. Vtedy sa ešte volala Droppová a behávala s vrkočmi. A to ešte bežala s obviazanou nohou. Zranenia, odreniny či zlomeniny nerobili Ľude veľké problémy. Mnohé by ochkali, jojkali, ale ona nie. „Raz som chcela ísť na celoštátne preteky v cezpoľnom behu do Mladej Boleslavi, ale u nás sa vtedy kopal vodovod a musela som pomáhať, otec by ma inak nepustil. Tak som kopala vodovod ako divá, až sa mi urobili na rukách mozole. Na obyčajné mozole som bola zvyknutá aj na robotu, ale tieto boli horšie, zapálili sa a hnisali. V Mladej Boleslavi som musela ísť najprv do nemocnice, narezali mi to, dali šlaug, bolelo to, celú noc som poriadne nespala. Ale kamarátky mi povedali: Ľuda, ty halušky ješ, ty to musíš vyhrať. Tak som bežala a vyhrala.“

V predsieni má tretry, oštep aj cepy

Možno by Ľudmila povyhrávala ešte veľa pretekov, ale zaľúbila sa, vydala a z nádejnej športovkyne sa postupne stala trojnásobná mama. K športu sa vrátila až keď deti odrástli už ako veteránka. Od roku 1976 začala súťažiť na rôznych ľahkoatletických pretekoch doma i v zahraničí nielen v behu, ale v hode oštepom a guľou. Drevený oštep, s ktorým v Hannoveri na majstrovstvách sveta veteránov v ľahkej atletike v roku 1979 vybojovala bronzovú medailu, má dodnes v predsieni. Aj tretry, v ktorých zabehla slovenský rekord na 800 metrov. Nad nimi visia krpce, v ktorých chodil jej dedo. „A toto je praslica, čo som dakedy priadla, toto cepy, čo som nimi mlátila, toto vidly, čo som seno obracala...,“ ukazuje Ľuda svoje poklady. Kosu som v predsieni síce nevidela, ale v dedine hovoria, že kosiť vie lepšie ako chlap. Je pravda, že viac chodí v nohaviciach ako v sukni, najčastejšie ju vídať v šuštiakoch, ale doma má aj nátačky a rúž na pery.


Prvý maratón zabehla v roku 1979 v Liptovskom Mikuláši ako 47-ročná a zrejme prvá žena na Slovensku. „Na trati som bola jediná žena. Dovtedy ženy nemali povolené behávať maratóny, bola to výlučne mužská záležitosť. Keď predtým chcela jedna žena bežať Košický maratón a poslala prihlášku, odpísali jej, aby sa dala vyšetriť na psychiatrii. Ale mňa nechali behať a dobehla som. Na druhý deň, keď som kŕmila ovce, vzala som vedrá s vodou a zrazu som sa nemohla postaviť na nohy. Ľuda, do konca života budeš lazar, pomyslela som si. Ale postupne som prišla na tom, že kríza príde tri dni po maratóne a potom sa všetko vráti do starých koľají. Druhý maratón som bežala v roku 1980 v Košiciach a to po prvý raz už oficiálne bežali aj ženy. Košický maratón som potom zabehla ešte asi desaťkrát, raz s najstarším účastníkom pánom Jozefom Česlom. Na 35. kilometri bol limit tri hodiny dvadsať minút. Kto dovtedy nedobehol, brali ho do autobusu alebo do auta, my sme tomu hovorili do zberáka. Ale my sme sa nedali zobrať, hádali sme sa s rozhodcami a bežali ďalej. Ľudia nám kývali, povzbudzovali nás, kričali bravó a hovorili, vraj ako tí dvaja starí manželia krásne bežia. Vonku sa už stmievalo, ale my sme chceli dobehnúť aj keď potme a poslední. Autá za nami svietili, žiadne nás nepredbehlo. Bolo to krásne. Ľudia tlieskali, a keď sme už dobiehali na štadión, zrazu sme uvideli bežať oproti Gaba Zelenaya. Vyobjímal nás, bežal s nami na ihrisko a odmeral nám čas. “ Známy športový komentátor Gabo Zelenay označil neskôr tento moment za jeden z najsilnejších v jeho športovej činnosti. „Zapísali sa mi hlboko do srdca dvaja priatelia, pre ktorých je nepoznané slovo nemôžem, nedá sa!“ napísal G. Zelenay.

•••

Ľudmila Šunová doteraz vždy dobehla do cieľa, ani jeden maratón nevzdala. „Čo máš z toho? Prečo beháš? Nemáš čo robiť? Švábku máš už zasadenú? Krútia hlavami niektorí. Veru nemám, aj okná by sa zišlo umyť, dom poriadiť, v záhrade porobiť. Ale ovce som ostrihala, nakŕmila a robota neujde. Čo budem vládať, to porobím. A prečo behám? Nuž, mám radosť, že dokážem dobehnúť do cieľa a prekonať samú seba. Tá atmosféra pri pretekoch sa nedá opísať. Keď mi ľudia fandia, povzbudzujú ma, to je čosi úžasné, bežím ako o dušu. Kto to nezažil na vlastnej koži, ťažko pochopí...“

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom
  2. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  3. Získaj náskok pred štartom
  4. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  5. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  6. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  7. Dávajú osemročnú záruku. Batérie vyvíjajú už desať rokov
  8. Proxenta oficiálne potvrdila záujem o ďalšie investície na Kube
  9. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  10. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  1. Recruitment allowance as an employment recruitment instrument
  2. Compliance – who should be responsible?
  3. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  4. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  5. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  6. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  7. Tipy na darčeky, ktoré potešia každú ženu
  8. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  9. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  10. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 404
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 657
  3. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 6 409
  4. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 068
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 142
  6. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 676
  7. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 414
  8. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 306
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 871
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 818

Blogy SME

  1. Miro Jankes: Novembrové obrázky
  2. Michael Achberger: Je žiarenie z mikrovlnnej rúry škodlivé? Alebo je to mýtus?
  3. Martin Greguš: Igor Matovič - stena oka hurikánu...
  4. Ladislav Boršoš: Spejbl a Hurvínek…
  5. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #26 - Pol roka a prvý kilometer
  6. Martin Greguš: Sľuby a realita...Bratislavský "tankodrom"...
  7. Jiří Ščobák: Trading: Když už chcete rychle a spekulativně obchodovat, věnujte se oblasti, které rozumíte
  8. Jaroslav Polaček: Pamätáte si ešte na modré tabuľky? Ja už ani nie!
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 487
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 333
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 538
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 467
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 464
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 161
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 672
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 043
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Po celom Slovensku je situácia v zdravotníckych zariadeniach kritická. Čakanie na operáciu vzbudzuje obavy vždy. Ak však máte pred zákrokom práve v týchto mesiacoch, alebo vám operáciu posunuli, zvýšený strach a neistota sú úplne prirodzené. Práve v tejto situácii pomôže zmierniť stres možnosť skonzultovať svoj stav s viacerými lekármi. Vďaka novej službe Druhý medicínsky názor už aj s tými z popredných kliník v zahraničí.


7 h
Aktuálne pracuje Ján Papaj ako športový riaditeľ v MFK Tatran Liptovský Mikuláš.

Ján Papaj má na starosti okrem chodu klubu aj kopu iných záležitosti. Mikulášskemu nováčikovi v najvyššej futbalovej súťaži – Fortuna lige MFK Tatran Lipt. Mikuláš už niekoľko rokov šéfuje jeho bývalý elitný hráč Ján Papaj, ktorý sedí na stoličke športového riaditeľa.


10 h
Očkovanie v nákupných centrách pokračuje druhý víkend. Takmer vôbec sa nečaká.

Netreba sa registrovať a očkovanie je takmer bez čakania.


21 h
Viac gólových šanci na svojich kopačkách mali domáci Liptáci v červenom. Avšak z víťazstva sa napokon radovali hosťia z Michaloviec.

Futbalisti MFK Tatran Liptovský Mikuláš prehrali v 16. kole Fortuna ligy s MFK Michalovce 0:1.


a 1 ďalší 27. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Peter sa z tohto sveta rozhodol odísť dobrovoľne.


27. nov

Radnica pomenovanie ulice neodporučila.


27. nov

Oddelenie opustilo viacero zamestnancov.


26. nov

Nezvestný je od dnešného dňa.


(rv) 27. nov

Blogy SME

  1. Miro Jankes: Novembrové obrázky
  2. Michael Achberger: Je žiarenie z mikrovlnnej rúry škodlivé? Alebo je to mýtus?
  3. Martin Greguš: Igor Matovič - stena oka hurikánu...
  4. Ladislav Boršoš: Spejbl a Hurvínek…
  5. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #26 - Pol roka a prvý kilometer
  6. Martin Greguš: Sľuby a realita...Bratislavský "tankodrom"...
  7. Jiří Ščobák: Trading: Když už chcete rychle a spekulativně obchodovat, věnujte se oblasti, které rozumíte
  8. Jaroslav Polaček: Pamätáte si ešte na modré tabuľky? Ja už ani nie!
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 9 487
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 333
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 538
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 467
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 464
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 161
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 672
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 043
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu