Vo Vlkolínci, drevenej dedine zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO, majú dreveného bociana. Stojí pri potôčiku a klania sa okoloidúcim. Za ním klope klopačka a na vode sa krútia drevené mlynčeky. Vystrúhali ich v prvý májový víkend priamo vo Vlkolínci vysokoškoláci z Katedry výtvarného umenia ružomberskej Katolíckej univerzity a stredoškoláci zo Školy úžitkového výtvarníctva pod odborným dohľadom svojich pedagógov - akademickej maliarky Marty Bošelovej a dizajnéra Michala Hanulu. Keď sme ich v sobotu prepadli, M. Bošelová sekerkou špicatila prúty, ktoré si predtým sami narezali, M. Hanula s vodným mlynom na pleci išiel zahatať vodu, aby mlyn dobre mlel, študenti vyrezávali píšťalky, rapkáče. Mladí remeselníci si so sebou priniesli aj koňa – tiež dreveného, odborne sa vraj volá manuálna hobľovačka.
Podujatie Dvor remesiel sa pod týmto názvom vo Vlkolínci konalo po prvý raz, aj keď predtým tu už boli rôzne workshopy. „Toto je vlastne začiatok, projekt bude pokračovať celé leto až do októbra. Každý prvý víkend v mesiaci budú vo Vlkolínci lektori zaúčať záujemcov do tajov remesiel, tento rok sa všetko bude niesť v znamení dreva,“ povedal M. Hanula, ktorý v zime so študentami vo Vlkolínci robil snehové sochy. V prvý májový víkend vo Vlkolínci tkali aj koberec, ale nie na klasických krosnách, ale najstaršou technikou – na kolíkoch.
Dvor remesiel vo Vlkolínci inicioval jeho správca Igor Štreit a zastrešilo ho mesto Ružomberok. „S oboma ružomberskými školami máme veľmi dobrú spoluprácu a aj takýmto spôsobom by sme chceli zachovávať a udržiavať tradície vo Vlkolínci,“ povedal I. Štreit.
Pasúce sa ovce pod Vlkolíncom, dvanásť vysokých májov (čo je úctyhodný počet, keď vezmeme do úvahy, že Vlkolínec má iba iba 35 stálych obyvateľov), dreveného bociana a klopkajúcu vodu vo Vlkolínci obdivovali okrem nás aj francúzski, japonskí, americkí a českí turisti. V miestnej krčme voňal mastný chlieb s cibuľou, vlkolínsky meteník a kapustnica.
