Kulturistika má pod Tatrami obrovskú tradíciu a vždy viaceré silné želiezka v ohni, ale popredné umiestnenie z vrcholného podujatia je zakaždým výnimočné. 30–ročný Mikulášan Ľuboš Maliňák ohlasoval okamžite po triumfe na slovenskom šampionáte, ktorý pred necelým mesiacom naplnil veľkú sálu mikulášskeho Domu kultúry, ten istý zámer aj na bratislavskom festivale európskej elity.
Vedel, o čom hovorí, pretože si do svojej zbierky priložil ďalšiu zlatú tehličku. „Doma pred najbližšími som dal do toho všetko. Uvedomoval som si, že nikde nie je napísané, kedy sa tu opäť súťažne predstavím. V Bratislave som, pevne verím, pridal ešte niečo navyše,“ spokojne konštatoval už dvojnásobný majster Európy v klasickej kulturistike, ktorý v ohromnej konkurencii opäť s prehľadom zvládol nevďačnú rolu favorita.
Ste šampiónom v klasickej kulturistike, doteraz ste boli neustále v spojení s pojmom body fitnes. V čom je rozdiel?
Úplne v ničom. Pre našu disciplínu sa začalo nedávno používať pomenovanie klasická kulturistika. Body fitnes bol pre mnohých trochu zavádzajúci a nezrozumiteľný.
V čom sa odlišuje kulturistika a klasická kulturistika?
Kulturisti sa usilujú o čo najväčšiu svalovú hmotu, u nás je váha obmedzená podľa výšky. Napríklad, pri mojich 187 cm mám 93 kg strop.
Neuvažujete po získaní všetkých možných trofejí o prestup medzi objemnejších kolegov?
Nebol by som prvý, úspešne to dokázali už viacerí predo mnou. Vzhľadom na moju výšku by som však potreboval minimálne okolo 115 kg, no to ma neláka. Prečo by aj? Na posledných majstrovstvách sveta v Šanghaji premietali na kongrese ako vzor ďalšieho vývoja a smerovania tohto druhu športu práve moje pózovanie a voľnú zostavu. Mojou parketu zostane klasická kulturistika. Dá sa robiť absolútne v pohode aj do päťdesiatky. Verím, že mám pred sebou ďalšie méty.
Zatiaľ ste však bez svetovej koruny?
Klasická kulturistika si odbije premiéru na tomto fóre koncom októbra v Ostrave. Nechcem a vlastne ani nemôžem mať iný cieľ. Čerstvý európsky titul mi nezaručuje automatickú účasť za riekou Moravou. Samozrejme, že sa so mnou ráta, ale naša asociácia, ktorá má vo svete významné postavenie, si nedovolí vyslať nepripraveného pretekára. Preto všetkých kandidátov čaká nominačný test tesne pred samotným vrcholom.
Čo vás ešte dovtedy čaká?
Už niekoľko týždňov som v neustálom súťažnom kolotoči. Hoci nemávam vážnejšie problémy s udržiavaním špičkovej formy, chvíľkový oddych mi padne vhod. V lete absolvujem niekoľko súťaží a exhibícií, no a potom už začnem ladiť formu do Ostravy.
Ako ste sa dostali na dosky, ktoré vo vašom prípade zatiaľ znamenajú Európu, ale blízko je už aj svet?
Posilňovaniu sa venujem dlhšie, ale rozhodujúci zlom nastal potom, keď som sa ako divák zúčastnil na jednej obdobnej súťaži. Doslova ma to uchvátilo. Povedal som si, že do roka a do dňa musím stáť na pódiu. Podarilo sa, navyše som zdolal všetky svoje vzory. V začiatkoch mi dal cenné rady Ľubomír Hečko. Stále je a zostane mojím jediným trénerom, oporu mám aj v tréningových sparingpartneroch v jeho fitnes centre. Výborné je, že mám blízko seba môj niekdajší vzor, Ružomberčana Ivana Pavlisku a nádejného Hrádočana Ivana Stanka. Viaže nás veľké športové priateľstvo, vzájomne sa podporujeme a ťaháme.
Stíhate popri tejto vášni ešte niečo iné?
V prvom rade som už piaty rok zamestnancom Centra voľného času L. Mikuláš, ktoré sa stará o pestrú záujmovú činnosť najmladších generácií. Aj preto som sa tešil na spomínané domáce majstrovstvá, veď napríklad náš riaditeľ Jozef Daník ma videl súťažiť prvý raz. Popri spoluorganizovaní najrôznejších súťaží som od plávania naplno presedlal k posilňovaniu, v CVČ vediem týmto smerom štyridsiatku chlapcov a tri dievčatá.
Mať vedúceho, ktorý je nezdolaným šampiónom, nie je obvyklá príležitosť.
Platí to aj opačne. Mám obrovskú zodpovednosť pred týmito mladými ľuďmi, sú mojou motiváciou a najväčšími hodnotiteľmi. Viem, že niektorí túžia ísť v mojich stopách. Nestačia však iba samotné genetické predpoklady, je to hlavne o psychike, výdrži, disciplíne. Snažím sa im upraviť zdravý životný štýl. Darmo, stále platí stará pravda, že drina s činkami je iba tretinovým úspechom, dve tretiny tvorí prísny stravovací režim, poctivá regenerácia. Ak sa nám to spoločne podarí, budem šťastným učiteľom, pre ktorého je najväčšou poctou, že ho prekonali vlastní žiaci.
Autor: -jh-